Nedávno ste nakrúcali nový film Známi neznámi, slovenskú verziu svetoznámej talianskej predlohy Úplní cudzinci (Perfetti sconosciuti). Slovenská premiéra je naplánovaná na koniec novembra. Ako vyzeralo nakrúcanie?
Momentálne je film v postprodukcii. Verím, že sa nám podarí dokončiť ho do plánovaného termínu, lebo situácia sa aj u kolegov v Česku stále mení. Väčšina nakrúcania prebiehala v štúdiu - v improvizovanom byte vo Vlčom hrdle a všetky exteriéry sa točili v Bratislave.
Nakrúcali sme v čase uvoľnených opatrení, takže to vyšlo dobre. No opatrenia v súvislosti s pandémiou boli veľmi prísne. Byt sme si dali vyrobiť, pretože žiadny nezodpovedal podmienkam nakrúcania. Nemohli sme byť v bežnom byte, kde by zrazu hranie prerušilo napríklad vŕtanie, potrebovali sme zvukotesné priestory.
Film je zapísaný v Guinnesovej knihe rekordov ako snímka s najväčším počtom lokálnych prerábok. Ako je postavená slovenská verzia? Držali ste sa predlohy?
Zachovali sme pôvodnú podobu filmu, text sa však, samozrejme, mení. Je prispôsobený lokálnym podmienkam. No celkový koncept sa nám páčil v takej forme, ako je.
Dej prebieha na Silvestra v Prahe, pretože v našich zemepisných šírkach také veľké posedenia s priateľmi pri víne, ako je zvykom v Taliansku alebo vo Francúzsku, nie sú typické v bežných dňoch.
Hrám postavu Karolíny, manželku Leoša (Martin Hoffman), s ktorým majú manželské problémy, a nerozprávajú sa o nich. Počas večere všetko vybuchne a bude z toho celkom slušný ohňostroj.
Na scéne ste sa stretli s kolegami a kolegyňami ako Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Klára Issová, Martin Hoffman, Anna Kadeřávková a Sveťo Malachovský. Ako sa vám hralo v česko-slovenskej zostave?
Komička Simona: Mám rada, keď ma niekto nemá rád pre moje vtipy Čítajte Vynikajúco. Poviem vám, že sme vybrali naozaj skvelých ľudí. To je vždy alfa a omega dobrého projektu. Nakrúcanie bolo veľmi náročné, nikto z nás takmer nezlezie z obrazu a vedome sme vyberali ľudí, ktorí majú bohaté herecké skúsenosti.
S Martinom sa poznáme už z divadla, je to vynikajúci herec. Medzičasom sa stal známym a je na roztrhanie, takže sme boli veľmi radi, že sa nám ho podarilo získať. Je veľký profesionál a jeden z najtalentovanejších hercov v Čechách.
Klárka Issová rovnako a u nej platí pravidlo, čím väčšia hviezda, tým pokornejší človek. Na Slovensku je to rovnako v prípade Tomáša a Táne. Sú to mimoriadni herci a čo sa týka Sveťa, ten je jednoducho fantastický. Je veľký komik a myslím, že pre diváka bude veľkým prekvapením jeho dramatická poloha.
Celkovo vládla pri nakrúcaní atmosféra pokory a profesionality. Nehovoriac o celom štábe. Mali sme veľké šťastie. A naša mladá režisérka Zuzka Marianková si všetkých získala tým, ako dôsledne pristupovala k celému nakrúcaniu a štábu.
Nie je to čistá komédia, ale ani dráma. Ako by ste charakterizovali tento žáner?
Dlho sme uvažovali ako ho nazvať. V našich končinách sa nepoužíva výraz „dramédia“ (dramedy), ale je to celkom výstižné, aj keď mnohí ľudia by nevedeli, čo si pod tým predstaviť. Oficiálne sme zvolili prívlastok sladko-horká komédia, sú tam prvky drámy aj humoru.
Diváci vás poznajú najmä ako herečku z komediálnych žánrov. Snažíte sa tak profilovať alebo chcete viac hrávať vo vážnych rolách?
Nikdy som sa netlačila do konkrétnych polôh a možností, ale ono to prichádza s vekom. Pozrite sa na Bolka Polívku, ktorý hral najmä v komédiách, no keď sa objavil v dramatickej úlohe, nikto ani na chvíľu nezapochyboval.
Každý projekt beriem ako výzvu. Komédia je však stále žáner, ktorý je blízky môjmu srdcu. Rada ľudí rozosmievam. Na druhej strane sa vôbec nebránim iným typom úloh.
Petra Polnišová (zdroj: Petra Bošanská)Humor má rôzne podoby. Často je trochu „za hranicou“, napríklad politicky nekorektný. A reakcie na takýto humor bývajú veľmi citlivé. Cítite, že si dnes humoristi musia dávať väčší pozor na to, z čoho si uťahujú?
Politická korektnosť zabíja humor. Niekedy je humor drsný, čierny, inokedy láskavý. Možností, ako ľudí rozosmiať, sú tisícky. Hneď, ako začneme riešiť prílišnú kontrolu humoru, budeme mať zviazané ruky. Rozdiel oproti minulosti je citeľný. Uvediem príklad.
Začínali sme s reláciou SOS vo verejnoprávnej televízii, ktorá v tom čase zažívala obrodu. Mali sme veľkú tvorivú slobodu, cenzurovali sme sa sami tým, ako ľudia na jednotlivé časti reagovali.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
