Celé roky som ju považovala za jednoduchú ženu. Žiadna veľká intelektuálka, hlavne, aby bolo postarané o domácnosť, navarené, upratané, nakúpené, potom sem-tam trkotanie na káve so susedami, občas ručné práce, večer reality šou v telke. A na druhý deň veľmi podobne znova.

Je to pani v rokoch a je mi blízka. Čoskoro bude mať sedemdesiat. V živote mala už viacero úloh - bola poslušnou dcérou, nevestou, mamou, starou mamou, gazdinou. Vždy naplno a podľa zaužívaných pravidiel.
Taká bola a v istom zmysle stále je jej ženská rola. Vystupuje z nej málokedy, lebo je zvyknutá slúžiť druhým, pripravená pomôcť, opatriť, obslúžiť, byť k dispozícii. Nemá to v krvi či v génoch, tak ju predurčil jej vlastný rod.
Veď aj svojmu mužovi dodnes servíruje každé jedlo až pod nos, ako jediná sa v domácnosti dotýka všetkého, čo sa vkladá do práčky, a vytrvalo verí predstave, že všetko musí vyzerať tip-top, lebo to je jej vizitka. Jej ženské poslanie.