Onkologička: S onkologickou diagnózou žije človek celý život, nemala by to byť stigma

Mária Rečková je klinickou onkologičkou a zároveň riaditeľkou Národného onkologického inštitútu od jeho založenia v roku 2018. Spolu so svojim pracovným tímom spolupracuje s pacientskymi organizáciami, dáva dokopy informácie v rámci prevencie onkologických ochorení, vytvára brožúry a apeluje na prevenciu a skríning. Inštitút tiež podporuje klinický onkologický výskum. Skríning je podľa Márie Rečkovej, ktorá ešte stále pôsobí aj v praxi v Poprade, jednou z najväčších výziev v onkológii na Slovensku.

Ako dnes fungujú skríningy na Slovensku a čo si pod tým možno predstaviť?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prišla o prsník, vlasy a stále bojuje: Mám priority – najprv liečba, ja a potom práca Čítajte 

Skríning predstavuje sekundárnu prevenciu v onkológii. Je to vyhľadávanie onkologického ochorenia vo včasnom štádiu, ešte v čase, keď nie sú prítomné žiadne symptómy, teda človek sa cíti zdravý. Cieľom je zachytiť ochorenie vo včasnom, potenciálne vyliečiteľnom štádiu.

Skríning teda neznamená predchádzanie ochoreniu. Väčšina onkologických ochorení nemá jednoduchú skríningovú metódu.

Často sa zachytia až na základe nejakých zdravotných prejavov. Nálezy bývajú zachytené aj náhodne, keď pacient podstupuje vyšetrenia z iného dôvodu pri inom zdravotnom probléme.

Skríningy sa v súčasnosti odporúčajú pri rakovine hrubého čreva, karcinóme krčka maternice a prsníka. Doposiaľ skríning na Slovensku prebiehal oportúnne, teda bez pozývania.

Od roku 2019 bolo na Slovensku zahájené pozývanie na skríning zdravotnými poisťovňami tých ľudí, ktorí indikované vyšetrenia v rámci preventívnych prehliadok neabsolvujú.

Skríning karcinómu prsníka je na Slovensku odporúčaný od 50. roku života do 69 rokov. V prípade karcinómu krčka maternice je skríning odporúčaný už od 23. roku a skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka od 50. do 75. roku života.

Existujú dôkazy, že úspešný skríningový program dosiahneme, keď sa vyšetrení zúčastní aspoň 50 percent ľudí.

Napríklad Švédi majú v praxi zavedené skríningy dlhodobo. Nedávno uverejnili štúdiu, podľa ktorej ženy, ktoré podstupovali skríning, mali o 60 percent nižšiu úmrtnosť na rakovinu prsníka ako tie, ktoré skríning neabsolvovali.

Ako autori uviedli, pozorovaná nižšia úmrtnosť je okrem zavedeného skríningu spôsobená aj zlepšenými liečebnými možnosťami.

Mária Rečková, riaditeľka Národného onkologického inštitútu (zdroj: archív M. R.)

Skríning je teda skôr núdzové riešenie pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú štandardnej prevencii? Aký je postoj žien k preventívnym prehliadkam na Slovensku?

Nie je pravda, že skríning je núdzové riešenie. Naopak, ak hovoríme o skríningu karcinómu prsníka, je určený pre celú populáciu žien v danom veku. Bežne sa vykonáva u žien, ktoré sú staršie ako 50 rokov, každé dva roky. Pri zvýšenom riziku môže lekár poslať ženu na mamografické vyšetrenie v rámci skríningu skôr, v nižšom veku, a každý rok.

Keďže na Slovensku prebieha takéto vyšetrenie v rámci preventívnych prehliadok u gynekológa, na skríning sú pozývané len tie ženy, ktoré sa preventívnych prehliadok, a teda skríningu v rámci nich, nezúčastňujú.

Nemáme síce presné údaje, no predpoklad je, že na preventívne prehliadky chodí približne 30 percent ľudí. Vedomie národa sa mení k lepšiemu, ale stále veľa ľudí prevenciu zanedbáva.

Podľa slovenských štatistík na Slovensku dôjde k približne 300 úmrtiam žien na rakovinu prsníka, ktorým sa dalo zabrániť. Sú tieto čísla aktuálne?

Posledné publikované údaje, ktoré máme na Slovensku k dispozícii z Národného onkologického registra, sú z roku 2011, no je známe, že karcinóm prsníka je u žien celosvetovo na prvom mieste z hľadiska nových nálezov aj úmrtnosti. Odhaduje sa, že na Slovensku máme približne 3000 nových prípadov ročne a necelých 650 žien ochoreniu podľahne.