S tými ženami sa dialo niečo zvláštne. Porodili dieťa a o pár dní nato ich telá zachvátila horúčka. Napriek tomu, že boli mladé, nezvládali ju a vo vysokých počtoch zomierali. Pitva ukázala všeličo - zápal v pôrodných cestách, zápal pobrušnice, ale aj hnisavé ložiská v pečeni a mozgu.
Krvavá, plná smrti aj magických rituálov. Spoznajte históriu pôrodníctva Čítajte Bola polovica 19. storočia a lekári už v tom čase toto ochorenie poznali. Nazývali ho horúčkou šestonedieľok (objavovala sa po pôrode v období šestonedelia), dnes známou ako puerperálna sepsa. Jej príčina im však bola neznáma a verili, že chorobe sa nijako nedá predísť.
Niektorí sa domnievali, že v tele ženy zostávajú pôrodné zvyšky, ktoré sa rozkladajú a ich jedovaté látky sa vstrebávajú do krvi, iní videli súvis s nepomerom základných "štyroch tekutín" v tele, teórie ešte z Hippokratových čias.
Skutočnosť mala z pohľadu dneška banálne vysvetlenie. K jeho objavu prispel viedenský lekár maďarského pôvodu Ignác Filip Semmelweis. Ten odhalil, že príčinou ochorenia rodičiek je bakteriálna infekcia, ktorá sa im do tela dostáva priamo od lekárov, pretože si v tom čase nedezinfikovali ruky ani nástroje.
Ako smrť patológa vnukla dobrý nápad
Ignác Semmelweis sa narodil v roku 1818 a podľa priania jeho otca, obchodníka, sa pôvodne mal stať advokátom. Napokon sa však zapísal na medicínu, ktorú študoval najprv v Pešti a neskôr vo Viedni. Diplom napokon získal z pôrodníctva a chirurgie.
Už od roku 1846, keď sa stal asistentom na 1. pôrodníckej klinike Viedenskej všeobecnej nemocnice, začal prichádzať do kontaktu so ženami, ktoré ochoreli na horúčku šestonedieľok.
Ako píšu v odbornom profile o Semmelweisovi lekári Juraj Smatana a Jaroslav Daňo, úmrtnosť u jeho pacientok na 1. pôrodníckej klinike bola viac ako 13 percent.
"Na 2. pôrodníckej klinike mali úmrtnosť na puerperálnu horúčku iba dve percentá aj napriek tomu, že obe sídlili v tej istej nemocnici a používali rovnaké techniky ošetrovania rodičiek," porovnávajú autori.
Rozdiel medzi klinikami bol ten, že na 1. klinike sa učili a pôsobili aj mladí študenti medicíny, zatiaľ čo na 2. klinike, kde bola úmrtnosť nízka, sa učili pôrodné asistentky.
Semmelweis si tieto rozdiely nevedel vysvetliť a preštudoval až 40-tisíc pôrodopisov, lekárskych a pitevných správ, aby našiel nejaký záchytný bod, a tiež urobil množstvo pitiev zomretých žien. Žiadny zásadný objav však dva roky neprichádzal. Zlom prišiel, až keď sa lekár v marci 1847 vracal z dovolenky v Benátkach.
"Semmelweisa čakal šok, keď zistil, že jeho priateľ, profesor forenznej patológie Jakob Kolletschka, zomrel potom, ako ho študent počas hodiny na pitevni nechtiac porezal do prsta," vysvetľuje článok v časopise American Journal of Obstetrics and Gynecology.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
