Sexuálna výchova na školách často vyvoláva kontroverzie. Mnohí ľudia si nevedia predstaviť, čo všetko vlastne zahŕňa, a tiež si neuvedomujú, že vyučovať ju nemôže len tak hocikto. Pedagogičky sexuálnej výchovy zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo ZUZANA BENDÍKOVÁ a RADKA MIKŠÍK, hovoria, že ak sa sexuálnej výchove nebudeme venovať systematicky, nestranne a kvalitne, donekonečna budeme v spoločnosti riešiť negatívne následky namiesto prevencie.
V rozhovore s nimi sa dočítate:
- čo všetko zahŕňa sexuálna výchova
- čo by mali vedieť deti a mladí vzhľadom na svoj vek
- prečo je na navliekanie kondómu potrebná zručnosť
- či programy sexuálnej výchovy zvyšujú u detí sexuálnu aktivitu
Aká je podľa vás sexuálna gramotnosť na Slovensku?
Zuzana Bendíková: Myslím si, že deti alebo mladí ľudia majú prehľad o základných biologických funkciách, no chýba im sociálna a emocionálna inteligencia, teda schopnosť vedieť komunikovať svoje emócie, mať odvahu prejaviť niekomu náklonnosť, vedieť spracovať odmietnutie a podobne.
Existuje výskum, ktorý hovorí o tom, že dnešná tínedžerská mládež je veľmi úzkostlivá a depresívna a má od seba priveľké očakávania, čo sa týka výzoru a výkonu. Spôsobujú to nerealistické vzory na sociálnych sieťach, chcú sa správať a vyzerať perfektne, ale ich život nezodpovedá tejto realite. Aj to je niečo, čo sa dá aplikovať do sexuálnej výchovy.
Osnovy k sexuálnej výchove na Slovensku existujú, prierezovo sa na školách vyučuje. Vy máte v súčasnosti v pláne vytvoriť web a tiež metodiku sexuálnej výchovy, ktorú chcete do škôl priniesť. V čom sa budú líšiť od toho, čo existuje?
Radka Mikšík: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo roky upozorňuje na potrebu sexuálnej výchovy, nikdy tu však nebola dostatočná politická vôľa.
To, čo aktuálne vytvárame, sú workshopy postavené na zážitkovej psychológii a na tom, aby si deti prešli všetkými troma fázami sexuálnej výchovy – teda získavanie informácií, nadobúdanie zručností a budovanie si postojov a hodnôt. Nevyhnutne však potrebujeme aj systematické a moderné kurikulá a kontinuálny prístup k sexuálnej výchove.

ZB: V súčasnosti existuje osnova k výchove k manželstvu a rodičovstvu, ktorej ciele nezohľadňujú potreby dnešných detí. Tie žijú v digitálnom svete presahujúcom do ich bežnej reality.
Existujú pracovné listy a rôzne príručky a materiály aj od našej organizácie, neexistuje však učebnica sexuálnej výchovy zameraná na presné ciele a úkazy, ktoré sa môžu v triedach objaviť – napríklad ak v nejakej triede riešili šikanu či homofóbne prejavy. Aj na tom pracujeme.
RM: Naša metodika a workshopy, ktoré vytvárame, sú inkluzívne a myslia na všetky deti a situácie, ktoré im život prináša. Keď si zoberieme výchovu k manželstvu a rodičovstvu, už zo samotného pojmu cítime, že takáto výchova diskriminuje celé skupiny ľudí, napríklad tých, ktorí z akýchkoľvek dôvodov nechcú alebo nemôžu mať deti, a aj tých, ktorí nechcú alebo na Slovensku nemôžu byť v manželstve. Ak z debaty vynechávame celé skupiny ľudí, odsúvame ich na vedľajšiu koľaj a tvárime sa, že neexistujú.
Keď sa povie sexuálna výchova, mnohí si v hlave predstavia často len vyučovanie o pohlavnom styku. Mohli by ste definovať, čo všetko vlastne sexuálna výchova zahŕňa?
RM: Mám veľmi rada pomenovanie 'sociálna výchova o vzťahoch a interakciách', omnoho viac to vystihuje podstatu sexuálnej výchovy. Ide o výchovu k rešpektu, komunikácii, akceptácii seba a iných ľudí, je to o rozmanitosti, sebadôvere, budovaní mäkkých zručností a zároveň o budovaní si hodnôt a postojov.
Nespomenuli ste práve ten sex, ktorý všetci očakávajú.
ZB: Ak ide o sexualitu, na to sa sexuálna výchova pozerá najmä z hľadiska zdravia a prevencie, teda ako žiť čo najzdravšie. Zahŕňa to napríklad schopnosť poznať svoje telo, mať ho rada, vedieť, ako si urobiť samovyšetrenie pŕs a semenníkov, kedy treba ísť na vyšetrenie ku gynekologičke a k urológovi.
Brať to vážne ako bežnú starostlivosť o seba, nie iba v kritických situáciách, keď sa stane niečo neželané. Je tiež dôležité, aby bola mládež nastavená tak, že sex zahŕňa veľmi veľa príjemných pocitov a tie sú úplne v poriadku, či už ich objavujú sami, alebo s niekým iným.