Eva Kostolányiová: Slovenskej Twiggy muži ležali pri nohách, no aj tak bola osamelá

Ostré lícne kosti, veľké oči a v nich podmanivý dievčenský pohľad. Aj pre tieto črty si Eva Kostolányiová vyslúžila od svojich priaznivcov prezývku slovenská Twiggy. Jej krása však nebola štítom proti ťažkostiam a neprajnosti osudu. Bojovala s nimi celý svoj život.

Narodila sa do chudobných pomerov. Po osemročnej školskej dochádzke nastúpila do trnavského mäsokombinátu. Často mala do krvi dorezané ruky. Neskôr spomínala, že ju ako trinásťročnú sexuálne obťažoval vtedajší majster.

V detstve nevynikala speváckym talentom, ale bola pohybovo veľmi nadané dieťa. Aj to neskôr pomohlo pri štarte jej hviezdnej kariéry.

Do hudobných výšin

Už ako šestnásťročná tancovala Eva Kostolányiová v SĽUK-u a neskôr prešla do Vojenského umeleckého súboru. Vo veľmi populárnej Tatra revue spievala po boku Milana Lasicu, Jula Satinského, Mariána Labudu či Evy Mázikovej.

Stala sa členkou Orchestra Braňa Hronca, s ktorým koncertovala doma aj v zahraničí. „Videl som, ako sa chlapci okolo nej točia, ale aj ženy ju mali rady. Bola typ speváčky, ktorý ženám vyhovoval. Eva Máziková bola zas skôr ten typ speváčky, ktorý ženám až tak nevyhovoval,“ povedal o nej Hronec v minulosti.

Jej duetá s Michalom Dočolomanským dodnes rezonujú v ušiach rovesníkov, ale aj mladšej generácie. Ich prvá spoločná pieseň Smoliar rýchlo obsadila prvé miesta hitparád. Nasledovali ďalšie vydarené hity Pozri mám už svoje roky a Haló tam.

„Rozhodne som si nemyslel, že by som mal práve ja spievať s Evou Kostolányiovou. Potom si sadla ku klavíru, trošku sme to nakorepetovali a pochopil som, že je predo mnou talent. Mal som však pred nahrávkou podmienku. Ak nebudem spokojný, tak sa to nevydá. Keď sme skončili, vedel som, že z nej bude najlepšia slovenská speváčka,“ vyjadril sa o svojej kolegyni Michal Dočolomanský.

Rok 1972 bol pre Evu prelomový. Okrem prvého spoločného duetu s Dočolomanským si splnila aj dávny sen.