Namiesto tlkotu matkinho srdca počujú ruch nemocničných izieb a alarmy prístrojov. Namiesto šumenia krvi v maternici kroky a hlasy zdravotníckeho personálu tlmené sklom inkubátora.
Predčasne narodené deti sa narodili iba v 24. až 37. týždni tehotenstva. Sú drobné, krehké a často na hranici života a smrti.
Na rozdiel od zdravých, donosených bábätiek trávia prvé týždne a mesiace v nemocnici, často oddelené od rodičov. Tento problém ešte zvýraznila pandémia koronavírusu.
Život im zachraňujú technológie a zdravotníci. Potrebujú však aj kontakt s matkou, najlepšie byť čo najviac v kontakte koža na kožu. Pri nej sa im väčšinou darí oveľa lepšie.
Podmienky v mnohých nemocniciach na Slovensku to však neumožňujú.
“V posledných desiatich rokoch sa počet predčasných pôrodov enormne zvýšil, často kapacity nemocníc už nestačia. Aj prítomnosť rodičov je limitovaná priestormi. Nemocnice sú staré, plánované kedysi dávno, keď ešte nebol štandard, aby boli matky priamo na oddelení s deťmi,” hovorí Darina Chovancová, prednostka Novorodeneckej kliniky nemocnice na Antolskej ulici v Bratislave a vedúca novorodeneckej časti perinatologického centra.
Týka sa to bežných novorodeneckých oddelení aj špecializovaných perinatologických centier. Tých je na Slovensku šesť, denník SME navštívil tie v Bratislave, Martine a v Nových Zámkoch.
V plyšovom objatí
Srdiečka, ovečky, včielky. Inkubátory na perinatológii na Antolskej v Bratislave sú prekryté tkaninami s detskými motívmi.
V prvej miestnosti s dvomi inkubátormi a jedným výhrevným lôžkom ležia všetky deti vnútri v mäkkých pelechoch v objatí plyšových rúk. “Mäkkými podložkami a ochranou pred svetlom sa im snažíme simulovať komfort maternice,” vysvetľuje Chovancová.
Jedno z detí malo pri narodení 1100 gramov. “V maternici nemalo pre problémy s placentou dostatočnú výživu, prestalo rásť a jeho život ohrozoval aj nedostatok kyslíka. Preto sa muselo narodiť oveľa skôr, ako bol plánovaný termín," opisuje prednostka.
Vysvetľuje, že väčšina takýchto detí potrebuje spočiatku podporu dýchania. Zdravotníci sa však snažia, aby boli deti na riadenom dýchaní čo najmenej, lebo to prináša dlhodobé riziko pre ich pľúca.

Na jednotke intenzívnej starostlivosti majú pre deti osem lôžok vo viacerých miestnostiach.
Takmer všetky sú obsadené. Najohrozenejší sú extrémne nezrelí novorodenci, ktorí sa narodili pred 27. týždňom tehotenstva a vážia menej ako kilo. Niektorí by sa zmestili do väčšej dlane.
Ich najväčším problémom je, že majú nevyvinuté viaceré orgány. Zvyknú mať problémy so srdcom, očami aj tráviacim traktom – životu nebezpečná je najmä nekrotizujúca enterokolitída, teda opuch a zápal v čreve.
Viaceré výskumy (1, 2) však ukazujú, že pred týmto ochorením chráni deti materské mlieko a včasný nástup dojčenia.
Predčasne narodené deti musia byť často pripojené aj na dýchacie prístroje, buď na ventiláciu, alebo podporu. Do nejedného inkubátora na intenzívke vedú viaceré hadičky.
“To sú pacienti, ktorí vyžadujú veľmi špecializovanú starostlivosť, čo sa týka stabilizácie klinického stavu, rôznych typov liečby, ale aj zo strany ošetrovateľskej. Každý z nich je vysoko rizikový z hľadiska prežívania a dlhodobej prognózy,” hovorí lekárka s tým, že k zlepšeniu vedie kvalitná starostlivosť.
Treba novú nemocnicu
Matky chodia deti navštevovať buď z oddelenia šestonedelia, kým sú ešte v nemocnici, alebo prichádzajú z domu. Nemocnica sa pre ne snaží zriadiť aj apartmán a pracuje so sponzorskou firmou, ktorá už pomohla vytvoriť priestory pre rodičov aj v iných nemocniciach.
Antolská má aj na JIS kreslá, v ktorých sa môžu deti klokankovať. V každej miestnosti je však iba jedno.