Náš syn prekonal koronavírus. Zostali mu následky a nám obavy

Keď v apríli, potom, ako sa nakazil odo mňa, diagnostikovali môjmu 13-ročnému synovi Covid-19, mi jedna z mojich priateliek napísala e-mail.

„Pozri sa na to z lepšej stránky,“ písala. „Teraz bude mať protilátky. Keď sa deti vrátia do školy, nebudeš sa už musieť báť.“

V tom čase som dúfala, že má pravdu. Chcela som veriť, že šťastie v nešťastí našej domácnosti vystavenej novému koronavírusu spočíva v tom, že by sme mohli byť vyzbrojení silami superhrdinov, ktoré nás ochránia pred budúcimi útokmi vírusu. Zbavíme sa rodičovskej úzkosti.

A na krátky čas sme naozaj mali pocit, akoby to tak bolo. Ale teraz, keď je tu nový školský rok, a moja domácnosť spoznala tento vírus lepšie, ako by sme chceli, sa optimizmus vytratil.

Viac otázok, ako odpovedí

Súvisiaci článok Mám štyri deti a ochorela som na Covid-19. Čo to moju rodinu a mňa naučilo? Čítajte 

Ak som sa pri vlastnom boji s Covid-19 a pri sledovaní ochorenia môjho dieťaťa niečo naučila, potom je to to, že ide o komplikovaný vírus.

To, že ho človek dostane a prekoná, neznamená, že zmocnie. Naopak, bude sa cítiť bezmocný.

Ďalej platí, že pokiaľ ide o koronavírus, často existuje viac otázok, obáv a šedých zón, ako konkrétnych odpovedí alebo čohokoľvek, čo pripomína pocit pokoja.

Na jar som písala o tom, čo sa stalo, keď naša šesťčlenná rodina bojovala s mojou diagnózou Covid-19. Rozhodla som sa, že v článku nebudem písať o svojom synovi, pretože som dúfala, že nebude o čom.

Po tom, ako mi diagnostikovali ochorenie, sme sa s manželom ako blázni pokúšali o to, aby sme držali naše štyri deti v newyorskom byte odo mňa čo najďalej v nádeji, že zostanú bez Covidu. Do 10 dní dostali naše tri najstaršie deti horúčky, ktoré trvali len 24 hodín. Keď zmizli, mysleli sme si, že sme sa vyhli guľke.

Ale potom sa horúčka nášho najstaršieho syna vrátila. A neprešla.

Nedokázal sa dívať do telefónu

Začiatkom apríla mu náš pediater formálne diagnostikoval Covid-19. Štyri týždne horúčka pretrvávala. Niektoré dni sa vyšplhala až na 39, 4. Väčšinou sa pohybovala na 38 a 38,5.

Môj syn schudol. Zbledol. Okolo očí sa mu vytvorili červené kruhy. Z chlapca, ktorý by zjedol všetko v dome, sa stal niekto, kto nemal chuť na nič.