"Ľudia v mojom okolí toho veľa znášali. Moja rodina a priatelia desaťročia trpeli zmeškanými stretnutiami alebo neskorými príchodmi. Moje vždy stratené kľúče boli predmetom vtipov. Kolegom sa zahmlieval zrak nad neuveriteľným neporiadkom na mojom stole. Zabúdal som na povinnosti a pochôdzky, najmä na tie, ktoré ma vôbec nezaujímali," opísal pre britský denník The Guardian svoj predchádzajúci život novinár Jason Wilson.
V neustálom zhone, zmeškaných termínoch, neporiadku a komplikáciách, ktoré narúšali aj jeho osobný život, žil dovtedy, kým mu nediagnostikovali ADHD. Krátko po začatí liečby sa jeho život začal meniť k lepšiemu. Wilson mal vtedy štyridsať rokov.
Dospelí z nej nemusia vyrásť

ADHD (z angl. Attention Deficit Hyperactivity Disorder), teda porucha pozornosti s hyperaktivitou, inak nazývaná aj hyperkinetická porucha, sa najčastejšie spája s deťmi.
Príčiny jej vzniku nie sú dosiaľ úplne objasnené, predpokladá sa, že ide o kombináciu dedičnosti a vplyvu prostredia.
Dôležitým faktorom je nerovnováha medzi chemikáliami pôsobiacimi v mozgu, predovšetkým v neurotransmiteroch, ktoré prenášajú vzruchy.
ADHD je jednou z najčastejšie diagnostikovaných neurologických a psychiatrických porúch u detí. Trpí ňou tri až sedem percent detí v školskom veku a častejšie postihuje chlapcov.