Prečo v prvý deň školy hovorím študentom, že trpím úzkosťami

V hlave sa mi občas vynorí táto fráza: Si iba taká chorá, ako tvoje tajomstvá.

Samozrejme, neplatí pre niektoré choroby (rakovina je stále rakovina, či ju tajíte, alebo nie), ale na ľudí s duševnými ochoreniami celkom sedí.

Tejto panej preskočilo

Pred rokmi, keď vrcholila moja panická porucha, som svojej terapeutke hovorila o svojom bremene - ako sa snažím svoje trápenie úhľadne ukrývať za svojím tvídovým sakom a čiernymi lodičkami. Som inštruktorka módneho merchandisingu (podpora predaja pomocou predstavenia produktu na správnom trhu, v správnom čase a vizuálne pôsobivým spôsobom, pozn. red.) na univerzite v Pennsylvánii.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šesť krokov, ktoré zlepšia vaše duševné zdravie Čítajte 

"Tým, že svoju úzkosť držíte ako tajomstvo, jej dávate presne to, čo chce," odpovedala mi terapeutka. "Ututlávanie jej iba dodáva viac sily."

Nechápavo som na ňu pozerala. A? Čo chcete, aby som s tým urobila?

Túto taktiku videla už mnohokrát: vyhýbanie sa.

"Čo by sa mohlo stať, ak toto tajomstvo prezradíte?" Postupovala opatrne, no napriek tomu som vybuchla.

"Akože myslíte povedať o nej ľuďom?!"

"Áno, presne to mám na mysli."

Neoblomne som krútila hlavou. "Taká možnosť neexistuje."

"Ale prečo? Čo sa stane, ak o tom poviete ľuďom?

Stíchla som predstierajúc, že premýšľam. Ale vedela som presne, čo by sa stalo.

Moja fasáda mám-všetko-pod-kontrolou by sa zrútila a ľudia by si mysleli, že som niečo menej.