SME
reklama

Narodení priskoro: V pôrodniciach matky a deti oddeľujú, hoci to škodí

Ako má vyzerať starostlivosť?

Predčasne narodené dieťa v nemocnici na Antolskej v Bratislave. (Zdroj: SME - Marko Erd)

Syn Zoje Kubíny sa narodil o vyše mesiaca skôr, než mal. Bol marec 2020 a nemocnice na Slovensku zaviedli pre koronavírus prísne opatrenia – zakázané boli návštevy aj otcovia pri pôrodoch.

Zoja Kubíny porodila syna v Banskej Bystrici.

„Hneď po pôrode, ktorý podľa mňa prebehol celkom rýchlo a hladko, mi ho dali na brucho, spolu sme sa vytešili a keď mi ho brali, chytil sa košele a nechcel sa pustiť. Najbližšie som ho videla až o týždeň,“ hovorí žena.

O dôležitosti kontaktu predčasne narodeného dieťaťa a matky koža na kožu jej nikto nevravel. A hoci boli so synom na rovnakom poschodí, nemohla ho navštíviť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Iba vďaka ochote jednej sestričky som ho mohla vidieť aspoň cez MMS, ktoré mi s drobnými informácia posielala. Ako sa má, ako priberá, že sa kúpe...“ približuje.

Pre epidemiologické opatrenia jej spočiatku nedovolili ani nosiť synovi vlastné mlieko. Musela ho vylievať. „Ten čas, čo som bola bez neho, bol pocit neskutočnej samoty a frustrácie. I napriek tomu, že bol tak blízko, bol predsa tak ďaleko a sám,“ opisuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nejde pritom o výnimku z toho, ako nemocnice na Slovensku pristupujú k starostlivosti o predčasne narodené deti. Oddeľovanie matiek a detí, ktoré je podľa výskumov pre novorodencov škodlivé, sa v nemocniciach deje aj mimo koronakrízy naprieč celým Slovenskom.

Takéto príbehy opísalo denníku SME viacero žien. Vo svete sa pritom aj pri predčasne narodených deťoch už roky uplatňuje oveľa väčšie zapojenie matiek a dokonca aj celých rodín.

Súvisiaci článok Novorodenecké oddelenia nerátajú s rodinami, lekári nedostatky vidia (reportáž) Čítajte 

Zdravotníci na Slovensku argumentujú, že dôvodom je najmä nedostatok priestorov na nemocničných oddeleniach, ale aj tak, že pre matky je niekedy náročné byť hneď po pôrode so svojimi deťmi.

"Musia si nielen pravidelne odstriekavať mlieko, ale aj odpočívať. Niektoré si myslia, že tu budú celý deň, ale niekedy to nezvládajú," hovorí Darina Chovancová, prednostka Novorodeneckej kliniky nemocnice na Antolskej v Bratislave.

Primárka perinatológie v martinskej nemocnici a šéfka výboru slovenských neonatológov Katarína Maťašová zase tvrdí, že "sú aj situácie, keď sa s dieťaťom niečo deje a pre rodičov nie je príjemné sa na to pozerať. Navyše tiež nepomáha, keď mame povieme, že klokankovanie je pre jej dieťa nevyhnutné, a keď pri ňom nemôže byť, tak mu ubližuje a zhoršuje jeho vývoj." Aj bez toho vraj vidia, že matky v sebe nesú pocit viny, že nedokázali dieťa donosiť.

Klokankovanie, ktoré Maťašová spomína, je postup odporúčaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). V praxi ide o kontakt koža na kožu, ideálne na odhalenej hrudi.

Koža na kožu pomáha malým a chorým

Predčasne narodených detí je na Slovensku stále viac. Lekári hovoria, že za posledných pätnásť rokov stúpol ich počet takmer o tretinu. Z 57-tisíc detí, ktoré sa podľa Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku narodili v roku 2018, ich na svet prišlo štyritisíc predčasne. To je približne každé štrnáste dieťa.

Dôvodom môže byť napríklad vyšší vek matiek alebo ich rôzne ochorenia.

Za predčasne narodené považujú lekári deti, ktoré sa narodia pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Normálne tehotenstvo trvá zhruba 40 týždňov.

Predčasne narodené deti sú nezrelé, často majú nízku pôrodnú hmotnosť, majú tiež vyššie riziko úmrtia a hrozia im dlhodobé zdravotné následky. Bežne sa o ne starajú lekári na neonatologických jednotkách intenzívnej starostlivosti v perinatologických centrách, ktorých je na Slovensku šesť. V prípade extrémne nezrelých novorodencov im pomáhajú dýchať prístroje a ležia v inkubátoroch.

Stovky výskumov však poukazujú na to, že predčasne narodené deti, aj tie s nízkou pôrodnou hmotnosťou, by mali okrem podpory prístrojov a liekov dostávať aj starostlivosť klokankovaním.

"Klokankovanie sa všeobecne považuje za čosi extra a nie za základný východiskový bod starostlivosti. Kontakt koža na kožu a dojčenie pritom zaručujú, že dieťa prežije a bude prospievať. Tieto dve veci podporujú fyzické a emocionálne zdravie a tiež životaschopnosť. Týka sa to všetkých novorodencov vrátane malých a chorých," vysvetľuje pre SME lekár a výskumník Nils Bergman, jeden zo svetových expertov na klokankovanie, ktorý spolutvoril odporúčania WHO.

Na základe množstva vlastných, ale aj cudzích štúdií Bergman tvrdí, že prístroje, ako napríklad inkubátory, by mali byť len doplnkom, a hlavnou starostlivosťou by mal byť kontakt koža na kožu.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7DBX na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marketér Pavol Minár.

Pavol Minár hovorí o kampaniach.


Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Ilustračné foto.

Za deti a rodičov bojujú petíciami.


Jaroslav Haščák.

Finančníka prvýkrát obvinili v novembri 2022.


TASR a 1 ďalší
reklama
SkryťZatvoriť reklamu