To, že sa vaše detstvo v istom zmysle skončilo, bezpečne spoznáte vtedy, keď zažijete prvú smrť v rodine.

Mala som dvanásť, keď mi zomrela babka, a prvýkrát v živote som nachytala môjho otca plakať. To bol koniec detskej nevinnosti, bolo treba začať chápať, že aj dospelí sú zraniteľní.
Niežeby človek za tie roky nezažil aj ďalšie katastrofy. No určitá životná éra sa končí aj vtedy, keď zomrie váš dlhoročný domáci miláčik. Často to totiž znamená, že zmizne jedno z posledných spojív detstva, najmä, ak ste so svojím psom (mačkou, akýmkoľvek iným tvorom) vyrastali a on je zrazu preč.
Keď pred niekoľkými dňami uspávala veterinárka môjho 16-ročného chlpáča, bola som v očakávaní náročných chvíľ a prázdna, ktoré dokážu skutočne pochopiť asi iba iní psíčkari s rovnakou skúsenosťou.