Moje deti mali svoju virtuálnu stopu vytvorenú dávno predtým, než si do bazéna sociálnych médií "namočili nohy".
Všetko, čo sa im udialo, vrátane ich úspechov, obáv o ich zdravotný stav aj bláznivého šantenia, zdobilo môj facebook odkedy každé z nich prišlo na svet. Dokumentovala som svoju cestu materstvom vo verejných blogoch aj šťavnatých stĺpčekoch, z ktorých mnohé dnes ľutujem.
Asi pred šiestimi rokmi, ako som pokračovala v zdieľaní mojej cesty materstvom, som začala spochybňovať neustále používanie sociálnych sietí na dokumentovanie a zverejňovanie každého môjho rodičovského kroku.
Začala som tiež spochybňovať moje neustále používanie sociálnych médií na dokumentovanie každého kroku svojich detí. Rozšírila som si obzory a pozrela som sa na "sharenting" (nadmerné zverejňovanie informácií o svojich deťoch na sociálnych sieťach pozn. red.) nielen ako matka, ale aj ako odborníčka na detské práva.
Aj slovenskí rodičia kradnú deťom súkromie. Na internete sú nezodpovední ČítajteZačala ma zaujímať jedna vec - sú ich fotografie, ktoré okupujú oveľa viac miesta na mojej virtuálnej nástenke než na stenách mojej obývačky, naozaj moje, aby som ich mohla uverejňovať?
Vyzbrojená titulom z práva a vášňou pre zákony o mladistvých som použila svoj vlastný život ako prípadovú štúdiu a strávila som niekoľko rokov skúmaním, ako sa prelína právo rodiča niečo uverejňovať a záujem dieťaťa v súvislosti s jeho súkromím.
Vlastnú cestu a to, čo som sa počas nej naučila, som zdokumentovala v mojej novej knihe "Growing Up Shared" (z ang. vyrastať a byť zdieľaný)
Tu sú štyri kľúčové veci, ktoré som počas toho obdobia zistila, a ktoré sa snažím zaradiť do svojho vlastného života, pričom to odporúčam aj iným.
1. Sami robte to, čo kážete
Vzhľadom na pandémiu nového koronavírusu sa mnohé z našich detí začali spoliehať na technológie pri komunikácii s ostatnými viac, než inokedy. Pri deťoch, ktoré sú doma a bez svojich kamarátov, je lákavé kontrolovať každé ich stlačenie klávesnice.