V mojom bezprostrednom okolí sú dobrí otcovia. Takí, ktorí sa rozhodli ísť na rodičovskú dovolenku, deťom venujú svoj čas aj pozornosť a nemajú problém postarať sa o ne tak, ako by malo byť všeobecnou normou.

Lenže všeobecná norma v otcovskej starostlivosti o deti je stále všelijaká.
V predstavách mužov aj žien ide často o niečo, na čo majú patent výhradne matky. Je to správanie, na ktoré vraj mužom chýbajú vrodené zručnosti, alebo niečo, čo jednoducho robiť nechcú.
Presvedčila som sa o tom pomerne skoro po narodení syna. Keď kaderníčka, v ktorej kresle som práve sedela, videla, ako cez sklo kývam svojmu mužovi so synom v nosiči, dojala sa.
Vraj mám veľké šťastie a aké je pekné, že sa muž postará o syna, kým som ja preč. Keď som sa jej spýtala, kto iný by sa mal o dieťa starať, ako jeho otec, odpovedala: „Čudovali by ste sa.“