„Písanie nám išlo lepšie spolu ako každej zvlášť. Zatiaľ čo ona je pomalá a analytická, ja som rýchla a syntetická. Ja lepšie píšem, ona kritizuje. Ona dodávala fakty a štatistiky, ja filozofiu a rétoriku a spoločne sme vytvárali argumenty, ktorými neotriasli žiadne búrky počas dlhých tridsiatich rokov. Argumenty, ktoré doteraz žiaden muž nevyvrátil.“
Keď Elizabeth Cady Stantonová napísala tieto slová pre prvú časť rozsiahlej knihy História volebného práva žien (1881), nemohla lepšie vyjadriť odlišnosť dvoch žien.
Ona a Susan Anthonyová boli rozdielne pôvodom, temperamentom a často sa líšil aj ich názor. Napriek tomu ich spájalo dlhoročné priateľstvo, a najmä spoločný cieľ. Dosiahnuť, aby ženy mohli voliť.
Jednu zrádzala spoločnosť, druhú rodina
Anthonyová aj Stantonová sa narodili v dobe, keď ženy v manželstve nemohli vlastniť majetok, verejne vystupovať či študovať na univerzite. Obe však pochádzali z prostredia, ktoré im dvere do sveta vzdelania a slobody aspoň čiastočne otvárali.
Susan Anthonyová (1820 - 1906) pochádzala zo skromných podmienok, no v rodine bol prítomný duch pokroku. Otec Daniel aj matka Lucy vychovávali deti v duchu tolerancie, dbali na to, aby k synom aj k dcéram pristupovali spravodlivo a viedli ich k tomu, aby si vzájomne pomáhali. Rodina podporovala boj proti otroctvu a navzdory obmedzeným finančným možnostiam sa snažila, aby aj dievčatá dosiahli vzdelanie.
Vlastnili ju štyria otrokári. Poslednému utiekla a stala sa slávnou rečníčkou Čítajte V prvej polovici 19. storočia ako žena nemala inú možnosť, než sa stať učiteľkou. Aj napriek vzdelaniu stále dostávala nižší plat ako muži. Ako neskôr uviedla, išlo o kľúčový zážitok. „Nebola som pripravená voliť, vlastne som ani nechcela hlasovať, chcela som len rovnaký plat za rovnakú prácu.“
S Elizabeth Cady Stantonovou (1818 - 1902) sa zoznámila v roku 1851. Stantonová v tom čase už bola vydatá za Henryho Stantona a bola matkou troch zo svojich siedmich detí.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
