Chodí po lane medzi útesmi: Nebezpečný šport je motokros, nie to, čo robím

Prechádza sa po úzkom popruhu natiahnutom medzi útesmi či dvoma skalami. Neraz ide o výšky, z ktorých sa iní ľudia boja vôbec pozrieť nadol. Vraví, že športovci ako ona výšku príliš nevnímajú a oveľa dôležitejšie je, aký dlhý popruh prejdú.

Neprekáža jej sneh, dážď ani horúce slnko, skutočným nepriateľom sú vietor a blesky. Česká slacklinerka ANNA HANUŠ KUCHAŘOVÁ vraví pre SME aj toto:

"Osobne si myslím, že strach z výšok a odvaha sú veľmi podobné akémukoľvek nadaniu. Pár ľudí má absolútny sluch, pár ľudí nemá žiadne hudobné nadanie a väčšina z nás je niekde medzi. Väčšina ľudí teda nejaký strach z výšok prežíva, no to sa dá prekonať."

Čo je podľa vás nebezpečný šport?

Tak napríklad motokros. Speedglading teda lyžovanie, ktoré kombinuje skákanie s padákom ponad skalnaté svahy. Veľmi nebezpečný je aj basejumping.

Myslíte si, že sklacklining, ktorému sa venujete, je bezpečný?

Záleží od uhla pohľadu. Slacklining má mnoho druhov a dá sa robiť v rôznych výškach a v rôznych prostrediach. No ani highlineing, teda chodenie vo výškach, čo sa považuje za najnebezpečnejší variant, nie je veľmi nebezpečný.

Takže nejde o extrémny šport?

Ide o šport, ktorý je veľmi náročný na koncentráciu a fyzickú kondíciu, z tohto pohľadu určite extrémny je. Nepatrí však medzi extrémne športy s vysokou mierou úrazov alebo úmrtí. Áno, nešťastia sa stali, no tie sa dejú aj na kolieskových korčuliach či na bicykli.

Čo napríklad v porovnaní s horolezectvom, ku ktorému má asi najbližšie?

Ani to sa nedá veľmi porovnávať. Aj horolezectvo má mnoho druhov a napríklad športové lezenie je bezpečné, pretože ak aj človek spadne, spadne nanajvýš pár metrov. Naproti tomu horské horolezectvo je oveľa nebezpečnejšie a veľmi záleží na poveternostných a iných podmienkach.

Pri slackliningu si všetko vopred pripravíme tak, aby boli naše podmienky čo najlepšie, a potom nám hrozí iba minimálne riziko.

Sklacklining mnohí ľudia vnímajú ako povrazochodectvo. Je to správny opis toho, čo robíte?

Sklacklining je chodenie alebo balansovanie na popruhu, ktorý je dva a pol až päť centimetrov široký. Má rôzne disciplíny, ktoré sa líšia náročnosťou. Keď sa robí v parku medzi dvoma stromami nízko nad zemou, ide o slacklining.

Existuje aj akási akrobatická a triková verzia, ktorá sa volá tricklining. V prípade trickliningu sa používa hrubší popruh, ktorý je veľmi silno napnutý, a funguje ako trampolína, od ktorej sa ľudia odrážajú a robia rôzne triky.

A napokon je tu highlineing, čo je disciplína, pri ktorej sa chodí vo výškach, najčastejšie v horách nad priepasťami alebo medzi skalami. Minimálna výška je desať metrov na zemou. Nejde však o nejaký štandard, ale skôr o bezpečnosť športovcov.

Menšia výška by pre nich bola nebezpečná?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Volajú ju Foresta Gumpová: Prešla Pacifickú hrebeňovku dlhú 4300 kilometrov (rozhovor) Čítajte 

Áno. Naše istenie spočíva v tom, že sme priviazaní na popruhu, po ktorom ideme, takže keď spadneme, potrebujeme mať pod sebou dostatočný priestor. Potom sa znova vyšplháme hore a môžeme pokračovať ďalej.

Je pri highlineingu dôležitejšia výška, v ktorej sa pohybujete, alebo dĺžka lana, ktorú chcete prejsť?

Rozhodujúca je dĺžka. Na výšku sa žiadne rekordy nerobia. Ako sme vysoko, to je informácia zaujímavá viac pre médiá než samotných chodcov. Nás zaujíma, akú dlhú trasu prejdeme. S každými desiatimi metrami sa menia vlastnosti lana a zároveň sa pri dlhších trasách musíme dlhšie sústrediť.

Anna Hanuš Kuchařová pri highlineingu v Nórsku (zdroj: Pepa Horák)

Pri chodení všeobecne sa človek opakovane prepadáva do vnútorného pokoja a absolútneho sústredenia, z ktorého ho potom niečo vyruší.

Či už je to vlastná myšlienka, alebo nejaký vonkajší vnem ako slnko v očiach. Tento moment je väčšinou problematický a človek ho musí prekonať.

Pri dlhších trasách, samozrejme, nastáva častejšie a je náročné prekonať ho niekoľkokrát po sebe.

Aká teda bola najdlhšia trasa, ktorú ste prešli?