SME
reklama

Lásku obetovala celoživotnej pomoci ženám, napokon ju popravilo gestapo

Stála pri zrode volebného práva žien.

Františka PlamínkováFrantiška Plamínková (Zdroj: Wikimedia Commons)

História Československa by zrejme vyzerala úplne inak, keby všetky ženy začiatkom 20. storočia videli zmysel života iba v láske a rodine. To, že si niektoré zaumienili byť užitočné aj na iných frontoch, prirodzene, zmenilo aj chod dejín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jednou z takých žien bola aj Františka Plamínková, o ktorej sa často hovorí ako o zabudnutej postave Československa.

Chýba v knihách dejepisu, no pritom sa zaslúžila o ženské volebné právo na našom území, o zrušenie celibátu učiteliek aj o založenie emancipačného hnutia v prvej polovici 20. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola učiteľkou, političkou, novinárkou, antifašistkou, organizátorkou medzinárodného a českého ženského hnutia.

"Mňa zabilo to, že som žena. Keby som bola mužom, bola by som sa pravdepodobne stala nejakým vplyvným činiteľom. A keď už som žena, mala som v sebe mať menej zmyslu pre spravodlivosť, aby som nemusela všade zasiahnuť," napísala svojej priateľke Albíne Honzákovej v roku 1920, keď už bolo jasné, že pred láskou dala prednosť životu, ktorý presahoval jej individuálny svet.

Učiteľka, ktorá odmietala celibát

Súvisiaci článok Slovenky volia už sto rokov: Predpokladalo sa, že sa budú riadiť kazateľnicou (rozhovor) Čítajte 

Františka Plamínková sa narodila v roku 1875 do dobre situovanej rodiny obuvníckeho majstra.

U svojich rodičov videla, že manželstvo môže fungovať aj inak, než bolo v tej dobe štandardom - mama a otec si boli rovnocenní a popierali vžitú predstavu, že muž by mal byť nadradený žene.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Františka bola bystrá a rozhodla sa stať učiteľkou, jej kroky teda viedli na Štátny ústav pre vzdelanie učiteliek. Prejavovala sa ako veľmi odvážna, nápaditá a šikovná žiačka. Počas štúdia sa navyše zaľúbila do medika Viléma Feyrera.

Televízny dokument Zuzany Zemanovej pre Českú televíziu odhalil, že dvojica sa rozprávala o spoločnej budúcnosti aj rodine. On sa mal stať lekárom, ona učiteľkou, tento plán však vôbec nebol jednoduchý - ženy v učiteľskom povolaní totiž, na rozdiel od mužských kolegov, obmedzoval povinný celibát. Nesmeli sa vydávať a mať deti.

Dôvodom bolo, že spoločnosť si nedokázala predstaviť, ako by mohli zastávať rolu aj v zamestnaní, aj v rodine. Školy tiež odmietali platiť vydaté učiteľky, ktoré mal podľa zvyklosti živiť manžel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Plamínková proti celibátu vehementne bojovala a zasadzovala sa za jeho zrušenie. Argumentovala, že vzdelané ženy by spoločnosť mala podporovať v tom, aby sa stali matkami a vytvárali tak ďalšiu vzdelanú generáciu.

Keď malo dôjsť ku konečnému rozhodnutiu, Plamínková sa spoločnej budúcnosti s Vilémom vzdala. „Osobnú slobodu si cenila omnoho viac než akýkoľvek vzťah," vysvetlila pre Český rozhlas historička Dana Musilová.

Aby ženy mohli voliť

Súvisiaci článok Cestovali okolo sveta, pomáhali iným. Kto boli hrdinky prvej republiky Čítajte 

Plamínková pôsobila v Spolku českých učiteliek aj v ďalších ženských hnutiach. V roku 1903 založila Ženský klub český, ktorého hlavným poslaním bola osveta a posilnenie sebavedomia žien, ale aj problematika rovnoprávnosti.

Na otvorení klubu sa dokonca osobne zúčastnil aj Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý požiadavky žien podporoval. Plamínková si ako hlavná tvár klubu doň pozývala rôzne filozofky, lekárky, historičky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom čase sa tiež spájala s emancipačnými hnutiami v zahraničí, spolupracovala s rôznymi alianciami a organizáciami. V roku 1905 založila Výbor pre volebné právo žien, vďaka ktorému sa Božena Viková-Kunětická stala prvou ženou v Českom krajinskom sneme.

Plamínková cestovala po krajine, prezentovala, rečnila pred davmi ľudí. Aj vďaka nej sa napokon podarilo krátko po vzniku prvej ČSR presadiť všeobecné volebné právo bez rozdielu pohlavia.

Po formálnej stránke bol cieľ splnený, priniesol však so sebou ďalšie problémy. Na jednej strane to boli tradičné predstavy o rolách žien, ktoré v spoločnosti pretrvávali, na druhej obavy o to, aby sa do politiky nezačali dostávať "až príliš".

Nebojovala proti mužom

Aktivistka vo svojej prednáške Žena v demokracii z roku 1924 kritizovala snahy obmedziť počty žien v politike a v samosprávach, ich znevýhodňovanie v štátnej službe aj súdnictve a argumentovala, že by ich, naopak, malo byť viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Presadzovala na tú dobu provokatívnu myšlienku 50-percentného zastúpenia žien v parlamente. „Ženám sa nikdy nedá príležitosť, aby sa zapracovali. Žiada sa od nich, aby sa vopred osvedčili, ako a kde, je však hádankou. A predsa sa nedá nevidieť väčšia chápavosť žien, schopnosť premýšľať a rozhodovať sa v dôležitých momentoch," napísala.

Nech si nikto z mužov nemyslí, že naše organizácie sú bojovne zamerané proti nim.

Františka Plamínková

Plamínková bojovala za to, aby mohli muži a ženy spolupracovať, nie stáť proti sebe.

"Nech si nikto z mužov nemyslí, že naše organizácie sú bojovne zamerané proti nim. Bol by smútok môjho života, keby som mala odchádzať a nevidieť, ako aj muži pochopili, že len žena sebavedomá a sama sebou istá, je ich najlepšou družkou a najcennejšou spolupracovníčkou," cituje ju spomínaný dokument ČT.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A predsa sa nevydala

Po prvej svetovej vojne vstúpila Plamínková do národnej socialistickej strany, do revolučného národného zhromaždenia sa však nedostala. Niektorí sa smiali, že práve preto, lebo by mnohých mužov preskočila v inteligencii aj znalosti jazykov.

Pracovať začala na pražskom magistráte a najmä jej zásluhou došlo aj k zrušeniu celibátu učiteliek. V rámci komunálnej politiky sa zaoberala ženskými a sociálnymi témami, školstvom, bola aj vo finančnej a technickej komisii. Jej pole pôsobnosti bolo veľmi široké.

Zhruba v období po vzniku prvej ČSR sa s Plamínkovou znova pokúsil spojiť aj Vilém, no jeho druhú žiadosť o ruku odmietla. Pred svoje priezvisko si síce začala písať iniciálu F, trvalo oddaná napokon zostala iba svojej práci.

V roku 1923 založila nepolitickú organizáciu Ženskú národnú radu. Tá okrem toho, že vydávala vlastný časopis a propagovala umeleckú tvorbu žien, tiež pripomienkovala zákony, aby nepoškodzovali ženy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Plamínková sa vďaka tomu zasadila o dlhšiu materskú a neskorší nástup žien do práce po pôrode, snažila sa dosiahnuť modernosť v pôrodníctve a aj zákonné zrovnoprávnenie manželských a nemanželských detí.

Plamínková píše Hitlerovi

Hoci bola aktívna aj v zahraničí ako zástupkyňa ČSR na rôznych konferenciách, do vyššej politiky doma sa dostala až v roku 1925, keď ju zvolili za senátorku. Vo funkcii zotrvala aj po ďalších voľbách až do zrušenia senátu v roku 1939. V tomto roku sa však svet zmenil.

Plamínková si dianie všímala a upozorňovala na to, že sa vzmáhajú nacionalistické prúdy a nad Európou visí hrozba vojny. Potom prišiel rok 1938, ktorý bol pre ňu zlomový z viacerých ohľadov. Trápili ju zdravotné problémy a dozvedela sa aj o smrti Viléma Feyrera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navyše urobila odvážny čin, napísala otvorený list Adolfovi Hitlerovi. V ňom ho priamo označila za diktátora a vyčítala mu lživé výroky o prezidentovi Benešovi. Po tomto kroku však prišlo prenasledovanie.

Na muške gestapa

Súvisiaci článok Prečo platiť dane, keď nemôžem ísť voliť, pýtala sa Lucy Stoneová Čítajte 

Plamínková sa vďaka kontaktom v zahraničí mohla dostať do všetkých krajín Európy aj do USA, kde nadväzovala spolupráce. Nezostala však v bezpečí mimo republiky.

Po návrate zo Škandinávie ju vypočúvalo gestapo. Prvého septembra 1939 ju prvýkrát zatkli a niekoľko týždňov väznili za účasť v odboji. Keď ju pustili, na tele síce mala rany, no v duši aj naďalej odhodlanie.

Pokračovala v práci v Ženskej rade, ktorá v tom čase pomáhala aj vojnovým utečencom a zabezpečovala výmenu informácií so zahraničím. Neskôr jej vedenie odovzdala do rúk svojej priateľke, právničke a političke Milade Horákovej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vplyv Plamínkovej v spoločnosti však nedal spávať úradom, ktoré sa ju snažili skompromitovať, hľadali na ňu čokoľvek. Útoky na jej osobu prichádzali aj cez novinové články od kolaborantských novinárov.

Dva týždne po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha zatkli Plamínkovú znovu a odviezli ju do Terezína.

Poprava inteligencie

Začiatkom leta 1942 Plamínkovú previezli do pražskej väznice na Pankráci. To bol jej koniec. Vo veku 67 rokov ju zastrelili. Nacisti popravu vykonali bez súdu, za oficiálny dôvod za považovala podpora atentátu na Heydricha, pričom v skutočnosti išlo o cielenú likvidáciu inteligencie a odboja.

Plamínková bojovala za svoje ciele do konca života a dnes býva označovaná za političku svetových kvalít a veľkú feministickú osobnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pavel Večeřa vo svojej diplomovej práci o nej tvrdí, že založila nový feministický smer, takzvaný český politický feminizmus, ktorého základom bolo jej presvedčenie, že žena môže byť užitočnejšia vo verejnom živote viac, než v rodine.

Jej názor, že nikto nemôže hájiť potreby žien lepšie, než ony samy, nestráca na aktuálnosti ani dnes.

Tento článok bol pripravený ako súčasť osláv 100. výročia udelenia volebného práva ženám na našom území aj v USA. Je súčasťou projektu denníka SME podporovaného Veľvyslanectvom USA na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 107
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 925
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 658
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 782
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 723
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 041
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 173
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 686
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 639
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 763
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 084
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 058
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu