Váš koncept štýlového second handu oslávil 13. júna svoju päťročnicu. Čo vás viedlo k nápadu založiť si takýto obchod? Na Slovensku bolo v tom čase second handov veľa. Čím je iný ako ostatné?
Založili sme ho v čase, keď bola téma udržateľnosti ešte v plienkach. Slovo second hand bolo takpovediac nadávka a povedať s hrdosťou „mám to zo sekáča“, bolo tabu.
Náš koncept má odrážať a dávať do popredia udržateľnosť, ukázať ľuďom, že oblečenie zo sekáča môže vyzerať inak a ľudia sa za takéto oblečenie nemusia hanbiť.
Chceme ľudí naučiť, že second hand môže byť pekný, s príjemným personálom a prístupom, kde sa cítia dobre a chcú sa tam vrátiť. Nielen preto, že je to ekonomicky výhodnejšie, ale aj preto, že sa tu cítia príjemne.
Zároveň má každý možnosť transparentne svoje oblečenie posunúť ďalej.
Keď ho prinesiete k nám, viete, čo sa s ním udeje, aká bude jeho cesta a že dostane opäť druhú šancu zažiariť namiesto toho, aby čakalo na svoj moment v skrini alebo skončilo na skládke.
Kedy ste sa začali zaujímať o módu a aká bola vaša cesta k slow fashion?
Módu som riešila od detstva. Mama mi viackrát spomínala, aká som vedela byť už v škôlke nástojčivá pri výbere oblečenia. Prešla som si fázou, kedy ma fast fashion móda doslova zhltla a prevalcovala.
Medzi nami: Stačí jedno tričko a jedny nohavice? Ako sa pozrieť na svoj šatník inak Čítajte Som generácia, ktorá si zažila príchod nových zahraničných značiek, podpory reklám a začínajúceho nátlaku na to, čo je trendy a ako rýchlo je potrebné dopĺňať šatník. Keď som si počas strednej školy našla prvú brigádu, bola som schopná namiesto šetrenia, minúť celú výplatu na oblečenie a topánky.
Vytriezvenie prišlo pri sťahovaní sa počas vysokej školy, keď som mala toľko oblečenia, že som ani nevedela, čo v skrini mám.
Keď som mala asi 40 – 50 párov topánok, z ktorých som reálne nosila päť párov, povedala som si a dosť. V tom čase som už vnímala témy o fast fashion, sledovala dianie a uvedomila som si, že to nie je normálne.
Následne sa udialo viacero vecí, ktoré ma ovplyvnili a zanechali vo mne stopu, ktorá ma priviedla na cestu udržateľnosti. Postupom času som sa tejto téme začala venovať hlbšie, dôkladnejšie a rozhodla sa o nej hovoriť.
(zdroj: Alexandra Rymšinová)Ako funguje koncept vašej predajne? Ako prebieha proces získavania oblečenia až po jeho zavesenie na stojan?
Cesta oblečenia začína momentom, keď ho zo svojho šatníka vyradíte a prinesiete ho buď k nám do prevádzky, prípadne na zberné miesto, ktoré sa nachádza u partnerov alebo pošlete kuriérom, ktorého vám zabezpečíme.
Následne prebehne triediaci proces, vyčistenie, aby bolo oblečenie hygienicky čisté aj voňavé a následne ho vystavíme v predajni alebo v e-shope. Keď niekomu padne do oka, začína svoju novú zážitkovú cestu s novou majiteľkou či majiteľom.
Z každého nákupu posielate časť z predajnej ceny, ktorú zákazníčka vždy vidí na visačke, na podporu organizáciám pomáhajúcim týraným ženám. Prečo ste sa rozhodli pre pomoc práve na tomto poli?
Prines, odnes, nezaplať. Čo mi dal rok bez nákupov oblečenia Čítajte Ženy sú s módou spájané odjakživa. V momente, kedy sme premýšľali, ako by mohlo Nosene pomáhať, mi napadlo, že tu máme ženy, ktoré v živote mali o niečo menej šťastia.
S odstupom času som si tiež uvedomila, že toto rozhodnutie bolo z časti aj osobného charakteru. Stalo sa mi, že veľmi blízka členka mojej rodiny mala problém s tyranom.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
