Za syndróm 21. storočia už odborníci označovali viac javov. Kedysi to bola chronická únava vyvolaná nepretržitým stresom a rýchlym životným tempom. Neskôr sa pod týmto označením začal skrývať aj syndróm vyhorenia, ktorý sa v posledných dvoch desaťročiach prejavuje čoraz intenzívnejšie.
Najnovšie označil austrálsky psychológ Matthew Berry za syndróm 21. storočia neustále rozptyľovanie mysle. Strata pozornosti a sústredenosti je podľa neho technikou, ktorá má ľuďom pomôcť vyhnúť sa bolesti a pri jej zvládaní je údajne častejšia než drogy a alkohol. Prirodzene, má svoje negatívne dôsledky.
Ak ste sa niekedy pristihli pri tom, že vašu myseľ neustále rozptyľujú rozličné podnety, v práci či pri iných činnostiach sa nedokážete sústrediť a je pre vás čoraz ľahšie skončiť pri pozeraní videí na youtube, scrollovaní instagramu či skákaní od jednej činnosti k druhej, pravdepodobne s týmto „syndrómom“ máte skúsenosť.
Technológie za to nemôžu

„Tvoria ho dve časti,“ hovorí Berry pre Guardian o súbore prejavov, ktoré sprevádzajú rozptýlené správanie.
„Je ťažké len tak sedieť s určitými pocitmi, ktoré sú spôsobené nespracovanými emóciami alebo sociálnym odpojením, zatiaľ čo je človek priam obklopený nadmerným množstvom 'žiarivých dopamínových vecí', ktoré sa dajú využiť na to, aby tieto pocity utlmil. Následne sa nadmerne naladí na jednu vec, ako napríklad na porno či instagram, a naladenie na inú vec klesá,“ vysvetľuje.
V preklade to znamená, že všetky podnety, ktorými sa necháme rozptýliť, aktivujú v našom mozgu systém odmeny. Môže ísť o sociálne médiá, hry, pornografiu, sledovanie videí aj nezmyselné prehrabávanie sa e-mailami a správami.
Tie v nás vyvolávajú príjemné pocity, najmä ak nimi prerušíme určitú činnosť, ktorá nás práve nebaví, máme z nej obavu alebo ju nedokážeme zvládnuť.