Rola otcov je nezastupiteľná už v živote tých najmenších detí. Ak sa otec zapája do výchovy, má to pozitívny vplyv napríklad na ďalší rozvoj a správanie dieťaťa, ukazujú dlhodobé výskumy.
Aj deti v predškôlkarskom veku, teda od 0 do 3 rokov, s ktorými ich otcovi
a pravidelne trávia čas a hrajú sa s nimi, môžu v neskoršom živote z tohto puta čerpať výhody.
Ukazuje sa, že vďaka hre s otcami dokážu neskôr ľahšie kontrolovať svoje správanie či emócie a sú tiež menej hyperaktívne.
Vyplýva to z novej prehľadovej štúdie v časopise Developmental Review od vedcov z Cambridgskej univerzity.
Hrajú sa, sú menej agresívne
Vedci vo svojej štúdii analyzovali výsledky 78 európskych a amerických štúdií, ktoré boli publikované medzi rokmi 1977 až 2017. Všetky sa venovali interakciám medzi malými deťmi a obomi rodičmi.

Hoci vo všeobecnosti sú v správaní otcov a matiek veľké podobnosti, štúdia našla pevný súvis medzi otcovskou hrou s deťmi a schopnosťou detí kontrolovať svoje emócie.
Táto otcovsko-detská interakcia sa prejavuje najmä vo fyzických hrách a aktivitách, ako sú šteklenie, naháňanie, nosenie na chrbte a podobne.
Dieťa sa počas nich učí, kde sú hranice zábavy a kam už zájsť nesmie.
Podľa vedcov tak zisťuje, ako dokáže kontrolovať svoju silu a správanie a ako reagovať na určité činnosti - napríklad, keď dieťaťu otec omylom stúpi na prst a ono cíti mrzutosť.