Keď bola Miroslava prvý raz tehotná, jedna z jej najväčších obáv bola, ako zvládne pôrod. Nebála sa, ako väčšina matiek, iba pôrodnej bolesti, ale aj vaginálnych vyšetrení či nahoty, ktorá jej bola pred cudzími ľuďmi nepríjemná.
Strach mala aj z toho, či samotný pôrod, ktorý sa do veľkej miery spája s ľudskou sexualitou, nenaruší jej vzťah k dieťaťu. Miroslava (redakcia neuvádza celé jej meno pre citlivosť témy) totiž v detstve zažila sexuálne zneužívanie.
Z pôrodu chcela mať aj preto pocit, že so svojím telom konečne zažije niečo pozitívne a bude mať nad ním kontrolu, jej traumu však napokon ešte viac prehĺbil.
„Skončilo sa to tak, že som tam ležala ako kus mäsa. Namiesto toho, aby som sa cítila dobre, som mala pocit, že moje telo zase zlyhalo, iba ho niekto na niečo použil, je odporné a nedokáže nič spraviť samo,“ hovorí pre SME o svojej prvej pôrodnej skúsenosti.
Na jej základe pochopila, ako vyzerá, keď pri pôrodnej starostlivosti chýba rešpektujúci a citlivý prístup k rodičke a keď lekári zasahujú do ľudského tela bez informovaného súhlasu.
Od zneužívania k necitlivým vyšetreniam
Nemôže vás to tak bolieť. Gynekológovia naprieč Európou neberú ženy vážne Čítajte „Moji rodičia sa rozviedli, keď som bola ešte veľmi malá,“ začína svoje rozprávanie Miroslava.
„Mama si našla druhého muža, ktorý ma niekoľko rokov pohlavne zneužíval. Prvýkrát ma začal obchytkávať, keď som mala asi dvanásť alebo trinásť rokov a trvalo to približne tri roky, kým sa to prevalilo,“ opisuje.
V tom čase sa prvýkrát psychicky zrútila, pomoc však neprišla.
„Keď sa o tom všetkom dozvedela mama, snažili sa to v rámci rodiny ututlať a s tým mužom naďalej zostala žiť. Potom, hoci som mala dlhodobo depresie, ma nikto odborne neliečil, ani som nenavštevovala psychologičku či psychiatričku, to až neskôr, keď som už bola staršia,“ spomína.
Len čo dosiahla dospelosť, od rodiny sa odsťahovala preč. Našla si partnera a pred vyše desiatimi rokmi s ním prvýkrát otehotnela. Keď išla na prvé gynekologické vyšetrenie, lekára, ktorý jej chcel spraviť vaginálny ultrazvuk, upozornila, že si to neželá.
„Keď som ležala na kresle, poprosila som ho, aby mi ho nerobil, pretože som bola kedysi zneužívaná a nie je mi to príjemné, lebo mi to pripomína penis. Povedala som tiež, že vždy som po tomto vyšetrení pre stiahnuté vaginálne svalstvo krvácala. Lekár na to nič nepovedal a vaginálny ultrazvuk mi spravil. A aj som po tom naozaj krvácala,“ spomína si Miroslava.
Uviažte ju, aby sa nemohla brániť
Svoje obavy z pôrodu sa rozhodla zmierniť aj tým, že si vybrala pôrodnicu, ktorá mala dobré hodnotenia. S partnerom v tom čase žili v Českej republike, išlo teda o českú nemocnicu známu tým, že v nej rešpektujú priania ženy, nerobia v nej rutinný nástrih a rodičky si môžu slobodne zvoliť polohu pri pôrode.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
