Ružová tlmí agresiu a zvyšuje kreativitu. Čo o nej hovorí psychológia farieb?

Modrá verzus ružová. Tieto dve farby sú takmer odjakživa symbolom mužského a ženského pohlavia. Jednej sa prisudzuje sila, druhej nežnosť. Psychológia za týmito farbami však skrýva oveľa viac, rovnako ako ich dejiny.

Alexander Schauss, riaditeľ Ústavu biologických vied Amerického inštitútu pre biosociálny výskum v Tacome v štáte Washington, začal v roku 1985 skúmať psychologické a fyziologické reakcie na ružovú farbu.

Vplyvom farieb na ľudský mozog sa zaoberal už predtým. Počas svojich pokusov zistil, že keď nechá subjekty sledovať dosku natretú určitým odtieňom ružovej, dostavia sa u nich prejavy relaxácie. Spomalí sa im srdcový tep aj dýchanie. V prípade žiadnej inej farby vedec takéto zmeny nespozoroval.

Ružová vplývala na väzňov

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Chlapec bude mužnejší v ružovej. Delenie farieb podľa pohlavia bolo kedysi iné Čítajte 

Schauss tak začal uvažovať, či môže ružová ovplyvniť aj opačné správanie, teda agresiu, a dokázať ju zmierniť.

Uskutočnil množstvo experimentov a na konci svojho pátrania objavil odtieň, ktorý by mohol byť v redukcii agresivity najúčinnejší.

Išlo o farbu s označením P-618 a s RG kódom 255, 145, 175.

Ide o ostrú tmavšiu a výraznú ružovú. Neskôr experimenty aplikoval na väzňov v námorníckom nápravnom zariadení v Seattli.

Niekoľko väzenských ciel natreli ružovou farbou a pozoroval, v akej miere dochádzalo k násiliu pred zmenou a po nej.