Mojich rodičov vždy niečo zaujímalo. Z detstva mám vypestovaný podmienený reflex na zvučky historických a vedecko-populárnych programov Českého rozhlasu. Chraptiaci zvuk krátkych vĺn a príspevky o dejinách českých rodov aj novinky z oblasti kozmonautiky znamenali, že je tu víkend.
Neskôr môj otec znovuobjavil aj krásu progresívneho rocku a možnosť cestovať s kamarátmi naprieč Európou na koncerty.
Aby odstránil svoj hendikep, začal sa poctivo učiť angličtinu. Už pár rokov navštevuje kurzy a driluje slovíčka.
V detstve a v puberte ma rodinný hon po historických a vedeckých informáciách otravoval. Dnes som na otca hrdá a navyše čoraz viac vnímam aj inú rovinu toho, čo jeho úsilie znamená.
Korona „uväznila“ starého otca a starú mamu, dvoch najstarších členov mojej a manželovej rodiny, v domovoch sociálnych služieb. Obaja sú zhruba v rovnakom veku, no ich prístup v uzavretom oddelení bol úplne odlišný.