Sprchovanie môže vplývať na ekzém aj rakovinu kože. Treba ho robiť denne?

„Stále si umývam ruky, čo je mimoriadne dôležitý spôsob, ako predchádzať prenosným ochoreniam. Naďalej sa oplachujem všade tam, kde som viditeľne špinavý, ako napríklad po behu, keď si musím zmyť z tváre hmyz. Predsa len, stále tu existuje spoločenská rovina. Ak mám na hlave hniezdo, nakloním sa do sprchy a navlhčím si vlasy. Nepoužívam však šampón ani telové mydlo a takmer nikdy sa nesprchujem.“

Takto opísal v roku 2016 svoj hygienický experiment redaktor magazínu Atlantic James Hamblin.

Vo svojom texte písal o tom, že odkedy prestal používať mydlo a šampón a každodenné sprchovanie vymenil za umývanie tých častí tela, ktoré to potrebujú, jeho pokožka je zdravšia. Napriek všeobecným predpokladom dokonca ani nepáchne.

Fascinácia staronovým pohľadom na osobnú hygienu u Hamblina zašla tak ďaleko, že mu onedlho vyjde kniha Clean: The New Science of Skin. Ponúka v nej mikrobiologický pohľad na ľudskú pokožku.

Každodenná sprcha nie je všade samozrejmosť

Každodenné umývanie tela a vlasov je pomerne mladá záležitosť a nie je samozrejmá vo všetkých kultúrach.

Súvisiaci článok Mydlo im škodilo, popol ich ničil. Ako si ľudia v minulosti umývali vlasy? Čítajte 

Profesor medicíny Robert H. Shmerling na blogu Harvard Medical School uvádza, že kým v Austrálii je každodenná sprcha normálna pre 80 percent ľudí a v USA tento denný rituál vykonávajú dve tretiny obyvateľov, v Číne je umývanie celého tela bežné dvakrát do týždňa. Aj to len zhruba u polovice obyvateľstva.

Sociálny rozmer čistoty sa navyše mení aj s vekom. U novorodencov sa kúpeľ vníma najmä ako príjemný rituál spojený s večernou rutinou, no pediatri nepovažujú každodenné umývanie malých bábätiek za potrebné a u detí v predškolskom a školskom veku nepravidelnú hygienu ľahšie rešpektujeme.