SME
reklama

22 svedectiev: Sexuálne obťažovanie zažila prezidentka, režisérka i čašníčka

Stretávajú sa s ním ženy bez ohľadu na vek, profesiu aj postavenie.

Séria článkov denníka SME o sexuálnom násilí a obťažovaní získala Česko-slovenskú cenu verejnosti.

Sexuálne obťažovanie sa deje a je bežnejšie, než by sme chceli priznať. Stretávajú sa s ním ženy v každom veku, bez ohľadu na profesiu a spoločenské postavenie.

Skúsenosť majú nielen s nevyžiadanými dotykmi, ale napríklad aj s vulgárnym pokrikovaním, perverznými poznámkami či dokonca fyzickými útokmi.

Denník SME oslovil viaceré verejne známe, ale aj neznáme ženy, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Tu je ich 22 príbehov o sexuálnom obťažovaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Valentína Kasperová, podnikateľka

Mám dva “obľúbené” zážitky. Prvý bol, keď som mala osemnásť, boli sme na párty v bare Rio na “Hviezdku” v dolnej časti podniku. Bolo úplne plno, takže cez dav sa bolo treba “preštrikovávať”.

Naša partia odchádzala, nevedeli sme nájsť kamarátku, tak som ju išla hľadať a ako som prechádzala cez dav, asi tridsaťročný muž ma silne stisol za zadok. Otočila som sa, škaredo na neho pozrela a išla ďalej. Kamarátka nikde. Ako som sa vracala späť, lebo iná cesta nebola, tak sa situácia zopakovala.

Otočila som sa a povedala som mu, že si neželám, aby sa ma dotýkal. Ako som od neho odchádzala, tak sa to zopakovalo znovu. Silno, bolestivo a so smiechom.

To už som to nevydržala, nahnevala som sa, otočila a znovu mu povedala, že keď neprestane, zavolám SBS. Začala byť verbálne agresívny, vraj nech sa upokojím. Blížil sa ku mne. Bála som sa, odstrčila som ho rukami, otočila som sa a išla preč. Ako som sa otočila, pán mi vrazil päsťou do hrude zozadu. Na chvíľu som stratila dych, ale išla som ďalej. Nikto z okolia nič neurobil.

Súvisiaci článok Čítajte tieto svedectvá a myslite na dcéru, vnučku, sestru, manželku alebo mamu Čítajte 

Druhý príbeh sa odohral v podobnom prostredí, konkrétne v Nu Spirit bare. S partiou sme tancovali, podnik bol plný. Jeden môj kamarát sa veľmi opil a začal byť akože rozkokošený, pokúšal sa flirtovať s kadekým na bare. Veľmi sme si to nevšímali, nebol to ojedinelý jav.

V istej chvíli, ako som tancovala, ku mne prišiel, zvalil ma na taburetky a začal simulovať sex. Držal ma silno za ruky, nevedela som sa spod neho pohnúť a on sa dobre zabával na tom, ako do mňa akože vráža.

Trvalo to asi dve minúty, potom som už začala kričať, lebo ma chytala panika. Cez hudbu ma však veľmi nebolo počuť a skončilo sa to až po tom, keď ho moja kamarátka schmatla zozadu a on stratil pozornosť. Tváril sa, že aká super zábava, že nič sa nestalo. Už nikdy som sa s ním potom nepriatelila.

Ema Knapcová

Môj tréner futbalu mi raz odfotil zadok a poslal tú fotku do ich skupiny, kde bolo asi dvadsať chalanov z mojej dediny a okolia. Samozrejme si neodpustil nechutné poznámky. Mala som vtedy 13 rokov.

Diana Fabiánová, režisérka

Počas vysokej školy som si privyrábala ako čašníčka v pube. Obťažovanie tam bolo bežným sprievodným javom.

Príklad: Ako beriem objednávky od skupiny mužov, vtedy asi o dvadsať rokov starších odo mňa, jeden z nich povie: ‘’Slečna vaše dlhé nohy chcem mať omotané okolo krku.’’ Celá skupina aj s okolitými stolmi sa začala smiať.

Súvisiaci článok Nedostatok empatie i pocit moci. Veda má odpovede, prečo muži obťažujú ženy Čítajte 

Ako vysokoškoláčka som sa tiež chcela vrátiť k hre na klavíri. Zaslúžilý umelec, obľúbený herec a pedagóg, ktorý klavír vyučoval, sa ponúkol, že mi dá hodiny. Bolo to v jeho štúdiu. Hneď, ako som začala hrať, zmizol. Vrátil sa nahý, len v pásikavých trenkách a s dvoma štamperlíkmi borovičky v rukách.

Rozbehla som sa k dverám. Boli zamknuté. Keď som ho vyzvala, aby otvoril, ukázal na svoje prirodzenie v trenkách a povedal: ‘’Kľúčik je tu, poď si poň.’’

Začala som kričať. Zasmial sa, že štúdio je odhlučnené. Došlo k fyzickému zápasu. Pamätám si, ako ma napínalo na vracanie z puchu stareckého potu zmiešaného s alkoholom.

Zaslúžilý umelec mi dookola opakoval, nech ‘nebláznim’, že mi pomôže dostať sa na herectvo. Nepamätám si, či sa unavil fyzicky, alebo mu konečne došlo, že mantra ‘’spravím z teba herečku’’ nezaberá, no nakoniec ma poprosil, aby si ma mohol aspoň odfotiť – nahú. Do albumu, k ďalším úlovkom.

Odmietla som a on ma po chvíli pustil. Keďže došlo k fyzickému zápasu, asi sa to klasifikuje ako pokus o znásilnenie, ale som si takmer istá, že on to vnímal ako návrh férového, obojstranne výhodného obchodu: sex za pomoc s kariérou.

Mám plno kolegov a známych, ktorí s týmto pánom spolupracovali. Poznali ho ako veselého, vtipného a obľúbeného človeka. Asi ním aj bol.

No keď sa naskytla príležitosť, spravil to, čo pravdepodobne mnohým vtedy prišlo v norme. Využiť svoje postavenie známeho umelca a pedagóga a zvýšiť tak svoje šance na sex s mladým dievčaťom.

Kristína Tormová, herečka

Na ulici ma nikdy nikto neotravoval. Asi som tá "škaredá sestrička". Alebo som si to nikdy nevšimla. V práci som bola svedkom mnohých #metoo príbehov.

Ja som to zažila len raz, ale za to "plnohodnotne", keď ma opitý kolega chytal priamo medzi nohami na párty po premiére a keď som mu vynadala, vykrikoval asi hodinu, aká som pobehlica. Používal, samozrejme, synonymum tohto slova.

Vtedy som to neriešila. Len som ho poslala kade ľahšie, pretože ja s tým problém nemám. Dnes by som to však riešila, kvôli iným ženám, ktoré nie sú odvážne. Určite.

Slovné obťažovanie som zažila mnohokrát a moja prostorekosť, jemná arogancia a humor ma z týchto situácií vždy ľahko zachránili. Ale bola som svedkyňou mnohých scén, keď kolegyne aj pristúpili na nechutný, väčšinou len slovný flirt, aby nestratili prácu.

Súvisiaci článok Právnička radí, ako sa brániť sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku Čítajte 

V niektorých momentoch sme si dávali pozor, aby sa ani jedna z nás neocitla sama s človekom, ktorý mal v obľube obťažovať. Aby sme sa vzájomne ochránili a predišli situáciám, ktoré by zrejme každému zmenili pohľad na svet a hlavne na seba samú. Deje sa to.

Máva sa nad tým rukou, v našej brandži určite, pretože tam sú hranice naozaj zvláštne posunuté asi tým, že hráme s kolegami vášne a "milovačky". Ale napriek tomu, že máme naozaj veľmi kontaktné povolanie, je obťažovanie ľahko rozoznateľné.

Slizkých "páprdov" by sme našli až-až. Ľudí, ktorí by o skúsenostiach s nimi nahlas hovorili, asi menej. A to by sa malo zmeniť. Hanbiť by sa predsa mali tí, čo majú úchylné rečičky a sklony k obchytkávaniu. Nie tí, ktorí niečo také zažili na vlastnej koži.

Tereza Urbaníková, študentka

Keď som v sedemnástich chodila do autoškoly, môj inštruktor - asi 65-ročný - mi vravel, že mal "žiačku", ktorá mala také veľké prsia, že sa dotýkali volantu a keď šla zle a chcel jej otočiť volant, tak musel "spraviť toto" - a názorne to ukázal na mne tak, že si siahol na moje malé prsia.

Táňa Pauhofová, herečka

Nie som prudérna, frustrovaná ani ohrdnutá. Páči sa mi, keď to medzi mužom a ženou iskrí. Musím podotknúť, že som mala šťastie pracovať poväčšine so zrelými mužmi, ktorí dokážu prijímať ženy s názorom bez toho, aby mali potrebu ich "upratať". Takže nádej je.

Napriek tomu som sa ocitla v situáciách, kde obsah slov úcta a rešpekt chýbali. Paradoxne sa to dialo veľakrát na úplnej inej platforme, akou je moja práca. Akoby som z pozície svojho povolania automaticky dávala povolenie. Nie, nedávam.

Z pozície vplyvu alebo moci som sa napočúvala veľa o tom, ako si už neškrtnem. Bola som ochotná si už radšej neškrtnúť a bola som na to hrdá. Ale bola som ticho.

Ako začínajúca mladá herečka (ktoré sú najzraniteľnejšie) som sa musela vyrovnať s kvantom totálne hlúpych rečí a návrhov.

Za pýtajúceho som sa cítila trápne, pri nereflektovaní ponuky som bola vystavená pomerne ponižujúcim komentárom týkajúcim sa môjho vzhľadu alebo úrovne mojich hereckých schopností.

Za svoje rozhodnutia som prijímala zodpovednosť, zanadávala alebo poplakala si v duchu, vydržala som nevyhnutné, ale bola som ticho. Akurát to ticho ma dodnes trápi. Pretože aj vďaka tichu majú mnohí pocit, že môžu. Zneužívať svoju autoritu, moc, pozíciu. Komentovať vzhľad, zneužiť situáciu, profitovať.

Vymedzujem sa proti takému konaniu nielen neverbálne. Už ticho nie som. A nielen vtedy, keď sa to týka mňa. Strach alebo šok môžu mať za následok, že sa človek nedokáže brániť sám.

Pomôžme si navzájom. Verím, že sme dostatočne vnímaví, aby sme dokázali rozoznať, či ide o aktivity, v ktorých je zastúpený vzájomný rešpekt a úcta, či sa to páči obom. Nech takéto aktivity prekvitajú. Ostatné sú neprípustné.

Martina "Moma" Horňáková, youtuberka

Osobne som bola dosť nemilo prekvapená z niektorých situácií, ktoré sa mi stali počas mojej kariéry. Niekoľkokrát som zažila nepríjemnú skúsenosť spojenú s obťažovaním od mužov, často omnoho starších odo mňa, počas rôznych pracovných akcií či dokonca fotení.

Som dosť temperamentná a zdravo drzá, takže som nejeden raz veľmi rýchlo dotyčnému vysvetlila, ako sa má správať k ženám. Veľakrát som videla, ako boli rôzne poznámky cez čiaru alebo pokusy o akýkoľvek dotyk tolerované zo strany modeliek alebo žien z brandže.

Súvisiaci článok Obťažovanie zažila väčšina žien, deje sa v práci, škole aj doma Čítajte 

Keď som zisťovala od daných žien, prečo to tolerujú, väčšinou tvrdili, že to prehryzli, lebo by sa to nehodilo riešiť v danej situácii, keď to všetci naokolo brali ako normálnu vec. Čomu vskutku rozumiem, pretože raz sa mi to stalo na pracovnom večierku, kde bolo množstvo vážených ľudí, a naozaj by sa nehodilo robiť dusnú atmosféru.

Na druhej strane si práve preto myslím, že by táto téma nemala byť tabu. Malo by sa viac rozprávať o tom, čo sa deje, aby to ženy nielen nemuseli tolerovať, ale aby sa vôbec v takejto situácii nemuseli ocitnúť a muži si ani len ''zo žartu'' nedovoľovali mať nevhodné poznámky na adresu žien, či nebodaj dotyky, ktoré si sami schvália.

Barbara Jagušák, moderátorka a manažérka festivalu Fashion Revolution

Spomenula som si na jedno konkrétne obťažovanie, keď mi jeden kameraman z televízie dával neslušné návrhy, chytal ma za driek a zadok. Mala som vtedy asi osemnásť rokov a pracovala som ako produkčná v Bratislavskom kultúrnom a informačnom stredisku. Otvárali sme Námestie Eurovea a dotyčný kameraman pripravoval z podujatia reportáž.

Komunikovala som s ním o réžii podujatia a počas brífingu sa začal správať majetnícky, hovoril mi, že vyzerám ako bábika a že by so mnou potom rád zašiel na večeru alebo domov, chytal ma za driek a ruka mu skĺzla aj na zadok.

Bolo mi to veľmi nepríjemné, ale keďže sme museli spoločne prebrať dramaturgiu podujatia, nemohla som sa mu vyhýbať. Nakoniec som situáciu ustála tak, že som ho opakovane upozorňovala, aby to nerobil a že mi je jeho správanie nepríjemné.

Následne sme sa stretávali ešte niekoľko rokov pri rôznych pracovných príležitostiach a jeho správanie sa vždy opakovalo - pri tých ďalších stretnutiach ma už nechytal, len mi slovne dvoril, hovoril, že som jeho bábika, krásne dievčatko a že je do mňa zaľúbený.

Vždy som sa snažila zo situácie vykorčuľovať ignoráciou a nikdy som o jeho obťažovaní nepovedala kolegom. Možno som sa aj trochu hanbila, že si s ním neviem poradiť sama.

Dnes by som už takúto formu obťažovania nepripustila. Vekom som sa naučila, ako dať týmto mužom jasne najavo, že o ich priazeň nemám záujem.

Zuzana Čaputová, prezidentka

S nevhodným správaním som sa stretla mnohokrát. Išlo často o nevyžiadané a
nevhodné poznámky so sexuálnym podtextom.

Pamätám si napríklad pracovné rokovanie, na ktorom som dve hodiny vysvetľovala právnu argumentáciu na obhajobu mojich klientov, čomu predchádzali hodiny príprav. Úradník, ktorý rokovanie viedol, mi po skončení rokovania pošepkal podľa neho zrejme lichotivé sexuálne vyznanie.

Ja som si z toho odniesla predovšetkým pocit, že bol celý čas pozornosťou niekde inde.

Vždy som sa snažila takéto situácie spracovať bez toho, aby som sa nimi nechala vnútorne poznačiť. Sú predovšetkým znakom mentálneho sveta osoby, ktorá takéto poznámky alebo kroky robí.

Mojou výhodou však bolo, že som pôsobila v slobodnom povolaní s veľkou mieru nezávislosti. Náročnejšie to, samozrejme, majú ženy, ktoré sú v závislom postavení od šéfa alebo svojich zákazníkov. Vtedy sa veľmi ťažko bráni a nemajú slobodu reagovať tak, ako by chceli.

Súvisiaci článok Počúvať o obťažovaní si žiada veľkú dávku empatie voči ženám Čítajte 

Gabriela Urbaníková, študentka

Bežala som a zastavilo pri mne auto. Myslela som si, že sa bude pýtať na cestu, tak som zastavila tiež. Začal ma tam chváliť, aká som pekná, hoci ma predtým ani nevidel spredu.

Potom mal narážky na moju postavu a nakoniec, či nepôjdeme niekedy na kávu. To by som ešte "prekusla".

Ale keď som slušne odmietla a začala bežať ďalej, začal ziapať, ako by ma "vylízal" a neviem ešte čo.

Mariana Čengel-Solčanská, režisérka

Prvýkrát sa to stalo ešte na základnej škole. Dostali sme od učiteliek rozchod a so spolužiačkou sme pod hradom uvideli muža. Mal spustené nohavice, obnažené pohlavie a kráčal k nám. Utiekli sme, od strachu nás po šialenom behu až napínalo.

Keď prišla móda elasťákov, doplatila som na to v autobuse cestou na krúžok. V tlačenici sa na mňa tisol chlap, svoju dlaň mi vsunul medzi nohy a šúchal ňou. Bola som paralyzovaná hnusom. Mala som trinásť rokov.

Odporné boli všetky pokusy o fyzický kontakt. Napríklad, keď som šla z koncertu Rolling Stones v Prahe a v tlačenici ma cudzí chlap schmatol za prsia.

V porovnaní s tým boli nechutné poznámky mužov počas letných brigád úplne neškodné. Otázky ako "A máš podprsenku? A nosíš tangáče? Koľkátky máš kozy? Holíš sa celkom alebo na pásik?" ma síce neoslnili, ale stala som sa na ne imúnna. Rovnako ako na výpady niektorých našich najväčších hercov.

Jeden sa pokúšal o žoviálny vtip a zvolal na celý päťdesiatčlenný štáb, že sa mu vidí, že mi o dobré číslo narástli prsia. Zvykla som si, rovnako ako moje kamarátky a kolegyne medzi filmármi - produkčné, ktoré musia strpieť, ak im starý bard z Národného počas chôdze do štúdia znenazdajky rozopne podprsenku, alebo maskérky, ktoré musia strpieť, že im herec pri naťahovaní rukavíc štípe bradavky.

Alebo herečky, ktoré vidia, že pri nahých scénach je okolo kamery a monitorov viac zvedavých očí.

A, samozrejme, sa od nás očakáva, že sa pri vtipoch nemenovaného slávneho herca budeme smiať. Napríklad pri tomto: "Viete, prečo nemajú muži celulitídu? Lebo je nechutná!"

Irena Bihariová, politička

So sexuálnym obťažovaním som sa stretla u lekára. Dlho som sa k tomu v mysli vracala a rozmýšľala, čo to malo celé znamenať, či sa "to" naozaj stalo, alebo som niečo ja nesprávne pochopila.

Už pri vyšetrení som mala pocit, že toto asi nie sú úplne štandardné úkony, išlo však o známeho odborníka, pri ktorom som počas vyšetrenia nemala odvahu namietať a rozporovať jeho inštrukcie. Neskôr som pochopila, že som jednou z mnohých pacientiek, ktorú vystavil podobnej skúsenosti.

Bol to dosť paralyzujúci pocit, keď som si následne pripustila, že ono sa "to" naozaj stalo.

Henrieta Mičkovicová, herečka

Po pôrode môjho syna, keď som bola mladé dievča, sa mi, samozrejme, zmenili určité proporcie tela, keďže som dojčila. Keď som v tom čase išla po ulici, zažila som toľko vypiskovania, ako ešte nikdy. Od mužov sediacich v kaviarni, až po tých, ktorí kopali kanály.

Zaskočilo ma to a nevedela som, ako a či vôbec reagovať. Mala som pocit, že sa na mňa nepozerajú ako na ľudskú bytosť, ale ako na predmet, ktorý nemá svoje pocity, city, dušu, zraniteľnosť a dôstojnosť.

Možno to z ich pohľadu mohli byť reakcie uznania. Ale na mňa to pôsobilo úplne opačne.

Mala som aj množstvo iných zážitkov, pri ktorých si muži dokázali vysvetliť zdvorilosť a komunikačnú slušnosť úplne iným spôsobom, ako mali. Keď sa žena na niekoho usmeje, neznamená to hneď, že tým muža pozýva do svojej intímnej zóny a dáva mu súhlas na to, aby sa jej dotýkal.

Mám pocit, akoby sme sa my ženy ešte nenaučili pri istých veciach rázne ohradiť. A pokiaľ viem, niekedy pomôže len to, keď druhú stranu zaskočíte hrubým slovníkom. To by však podľa mňa nemala byť cesta.

Pevne verím, že už nasledujúce generácie vychovávame tak, že budú mať k sebe vzájomný rešpekt a úctu.

Dorota Nvotová, hudobníčka a herečka

Samozrejme, už sa mi stalo, že na mňa chlapi popiskovali na ulici, ale považujem to skôr za kompliment, žmurknem na nich naspäť. Raz sme však oslavovali Silvester v Kathmandú a bola som vonku obklopená davom ľudí.

Cítila som sa zrazu klaustrofobicky, pretože sa na mňa všetci tlačili a popritom sa ma ruky asi piatich mužov dotýkali rôzne po tele. Využili situáciu.

Vtedy mi to bolo veľmi nepríjemné. Keby som vedela, o koho ide, samozrejme by som sa hneď aj fyzicky bránila, ale v tej tlačenici a tme som ich nevedela identifikovať, tak som sa v panike rozkričala.

Moji šerpovia, s ktorými som tam bola, mi pomohli sa z tej situácie dostať.

Ivana Šáteková, umelkyňa

Zážitky s nevyžiadanými mužskými pohľadmi, dotykmi, komentármi začínajú u dievčat skoro a prenášajú si ich vo svojom batôžku plnom temnôt až do dospelosti. Batôžtek sa mení na batoh a vy tam prihadzujete zážitky a pevne ho zaviažete, aby žiadne ani omylom opäť nevyliezli na svetlo sveta.

Prvá pusa, ktorú som nechcela, a po ktorej som sa celú prestávku umývala mydlom na záchode, chalanské nevhodné komentáre, keď sa vám mení v puberte telo, ktoré si pamätám dodnes, prvé návštevy nočných klubov, kde sa učíte reagovať na oplzlosti podnapitých pánov, kopy trúfalých “nevinných” SMS od mužov, o ktorých by ste nikdy nepovedali, že vedia zo seba vypustiť takto sformulované ponuky na sex, a potom zážitky, kedy sa naozaj bojíte, že by to celé nemuselo dopadnúť dobre.

Počas štúdia na vysokej škole výtvarných umení som navštevovala jeden z voliteľných predmetov na Drotárskej. Už od počiatku žoviálny profesor mal veľmi neštandardný spôsob komunikácie a vybral si mňa ako osobu, na ktorú sa s fórikmi obracal.

Postupne sa však tieto fóriky menili na celkom nevhodné komentáre typu: "Vašu sestru si pamätám, ale vy sa mi páčite ešte viac. Vyzeráte tak divoko, že by som si vedel s vami predstaviť všelijakú zábavu. S vami by sa človek v posteli nenudil." Takáto veta padla počas vyučovacej hodiny.

Ja som s vypleštenými očami žasla, čo som si práve vypočula. Nijako som nereagovala, lebo vždy pri takýchto situáciach ostanem zaskočená, zmeraviem a všetko vhodné, čo som mohla povedať, mi napadne až doma, keď si tú situáciu premietam znova a znova.

Po nejakom čase som opäť prišla na prednášku a, žiaľ, nikto z mojich spolužiakov sa akosi neukázal. Profesor povedal, že vyčkáme, či niekto nakoniec dorazí. Keď nikto nechodil, prišiel k dverám, zamkol a povedal, že sa mu konečne splnil sen a má ma tam, kde ma vždy chcel mať.

Lenže namiesto divokej ženy z jeho predstáv videl len vyplašené dievča, ktoré meravo pozerá. Po pár nevhodných vetách mu asi nevhodnosť situácie "docvakla" a odomkol učebňu, z ktorej som vytrielila.

Nikdy som tento incident nenahlásila. Doba bola iná, ako dievčatá sme takéto správanie brali ako normálnu súčasť života a tiež som sa bála, že slovo študentky by aj tak veľmi nezavážilo proti slovu profesora.

Najbizarnejší dôvod bol, že vlastne tomu človeku nechcem priťažiť a ublížiť. Je to taký zvrátený štokholmský syndróm. Kiežby takto empaticky zmýšľali aj muži ešte predtým, ako začnú obťažovať a uvedomili si, že svojím konaním môžu dosť ublížiť.

Wanda Adamík Hrycová, producentka

Moje skúsenosti so sexuálnym obťažovaním sa začali veľmi skoro. Prvýkrát som videla stoporený penis v dvanástich rokoch, keď ho na mňa vytiahol úchylák medzi autami na Banskobystrickej ulici v Bratislave. Dodnes si pamätám tú hrôzu, ktorá ma premkla, a ten zúrivý útek z miesta činu.

Plakala som potom asi tri dni a ten obraz mám pred očami aj po tridsiatich rokoch.

Ďalšieho úchylného chlapa som stretla asi o rok neskôr, keď som išla s rodičmi na dovolenku s nejakou slovenskou cestovkou. Bola už noc, viezli sme sa v autobuse z letiska do hotela, ja som ležala na dvojsedadle a zaspávala.

Napriek tomu, že moji rodičia sedeli pár radov za mnou, muž sediaci predo mnou sa neštítil prestrčiť ruku medzi sedadlá a ohmatávať mi prsia. Bola som v takom šoku a tak strašne som sa hanbila, že som nevedela ani reagovať a tomu kreténovi to prešlo.

Najdrsnejší zážitok som mala asi v štrnástich, keď ma začal medzi nohami obchytkávať spolusediaci pasažier v lietadle. Opäť bola noc, ja som bola prikrytá dekou a spala som. Zobudila som sa na to, že ma niekto obchytkáva v rozkroku a masturbuje pri tom.

Vtedy náhodou prišiel môj otec a spýtal sa ma, či je všetko OK a ako sa mám. Vedela som, že ak poviem, čo sa deje, môj otec toho človeka zabije. Tak som mlčala a neprezradila ho. Teraz je to prvýkrát, čo o tom hovorím nahlas.

Vlasta Illešová

Sprosté poznámky a popiskovanie od puberty - bežná vec.

Na vysokej škole: vo vlaku sa rozopol a začal masturbovať, pričom mi kázal zdvihnúť sukňu, v MHD sa tlačil na mňa zozadu s penisom, v parku si prisadol a chcel, aby som sa vyzula a dala mu silonky, pod oknami internátu bežne exhibicionisti, starší pán chcel za peniaze, aby som s ním išla na izbu hotela.

V zamestnaní ako brigádnička som si tiež musela vypočuť oplzlé reči od staršieho kolegu.

A to sú len veci, ktoré mi napadli "z fleku". Určite som na mnohé aj zabudla.

Táňa Székely, moderátorka

Mala som asi šestnásť rokov, chodila som na konzervatórium a chcela som zhodiť zopár kíl. Behávala som pravidelne a sama, zásadne podvečer, v parku kúsok od nášho internátu. Obyčajne som stretávala matky na prechádzke alebo psičkárov.

Jeden podvečer však pri lavičke postávali traja chalani a popíjali. Pozdravili ma: "Ahoj, kočka, čo tu tak sama?" Neodpovedala som a nezastavovala. Začali kričať niečo v zmysle, že som namyslená p*** a čo si o sebe myslím.

Rozbehli sa za mnou. So slovami „počkaj, ty k***“ mi natrhli tričko, ale ušla som im.

Z obďaleč to celé sledoval pán so psom. Keď som postupne spomaľovala z nahodeného šprintu, povedal mi tento rozkošný deduško nezabudnuteľnú vetu: „Nabudúce si daj kratšie tie gate.“

Mala som oblečené legíny pod kolená. Pamätám si, ako som rozmýšľala nad tým, či som naozaj nebola oblečená vyzývavo.

Rebeka Poláková

S kamarátkou sme sedeli na lavičke pri lesíku v rodinnej časti Petržalky, kam sa deti často chodia bicyklovať. Rozprávali sme sa a začalo pršať.

Ako sa ľudia pomaly vytratili, zrazu sme si všimli, že na okraji lesíka "na nás" masturbuje nejaký chlap. Stál asi sedem metrov od nás.

Našťastie bývame hneď blízko, tak sme v strese utiekli.

Martina Ulvrova

Keď som mala dvanásť alebo trinásť, išla som s kamarátkou domov po ceste, ktorá spájala mesto a dedinu, v ktorej som bývala. Na opustenom mieste uprostred polí pri nás zastavilo auto.

Vodič sa spýtal na cestu a my sme mu ochotne vysvetlili, kadiaľ má ísť. Vyzval nás, aby sme mu to išli ukázať na mape, ktorú mal na mieste spolujazdca. Nič netušiac sme pristúpili k autu. Vodič žiadnu mapu nemal, čo však mal, bol obnažený penis. Masturbujúc nás pozoroval.

Zamrzli sme a on potom ušiel. Mali sme šťastie, že sa nám nestalo nič vážnejšie.

Skok o niekoľko rokov dopredu, už som mala tridsať. Na stanici pri návšteve Talianska ma oslovil človek, či ma môže pozvať na kávu. Čakala som na vlak, tak som súhlasila.

Po chvíli mi začal skladať komplimenty, ale ja som akýkoľvek kontakt verbálne odmietala. Potom ma chytil zozadu za krk, pritlačil ma k sebe a jazykom sa mi začal dobýjať do úst. Zaťala som pery a snažila som sa ho odstrčiť.

Boli sme v hale plnej ľudí, ale nikto si nič nevšímal. Po chvíli s tým prestal, pretože sa mu nedarilo dostať do mojich úst a odišiel - išiel mu vlak.

Zuzana Porubjaková, herečka

Mala som asi dvadsať rokov, keď som išla k lekárovi s kašľom. Povedal mi, aby som sa vyzliekla do pol pása, tak som si dala dolu tričko a zostala som v podprsenke. Lekár však o chvíľu dodal, aby som si dala dolu aj podprsenku.

Vyzliekla som sa, pretože som nevedela presne určiť, či to je, alebo nie je nevyhnutné. Bolo mi to však veľmi nepríjemné.

Až neskôr som si uvedomila, že na vyšetrenie kašľa nie je potrebná mamografia ani iné vyšetrenie prsníkov, a nikdy neskôr sa mi nestalo, že to odo mňa nejaký lekár požadoval.

K tomuto lekárovi som sa už nikdy nevrátila.

Kristína Močková, študentka

Keď som bola na základnej škole, chlap onanoval ráno v okolí zastávky trolejbusu len pár metrov odo mňa. Keď som už bola na strednej, raz som išla domov trolejbusom. Prisadol si ku mne chlap s obrovskou cestovnou taškou, ktorá mi siahala až na nohy. O chvíľu som cítila ruku na stehne.

Pískanie, pokrikovanie, trúbenie ani nerátam. Štipnutie do zadku, keď som vychádzala z autobusu, mi úplne sprotivilo moje obľúbené šaty.

Šéf ma buchol po zadku pred kolegyňou. Obe sme boli totálne v šoku z toho, čo sa práve udialo. Strašne ľutujem, že som vtedy nereagovala.

No a tuším posledný zážitok – išla som domov zo zastávky. Cez deň. Oproti mne išiel starší muž, len sa načiahol a strčil mi ruku do rozkroku.

To bolo prvýkrát, čo do mňa už vošla neskutočná zlosť. Bez váhania som sa otočila a začala ho hlava-nehlava biť a ziapať na neho. Bol totálne v šoku.

Odvtedy som nejaký čas mala úzkosti vždy, keď išiel oproti mne nejaký muž alebo skupinka mužov. Zvýšil sa mi tep, stúpol adrenalín a bola som pripravená okamžite zaútočiť, keby niečo.

V pôvodnej verzii tohto textu sme pri mene Rebeka Poláková nesprávne uviedli povolanie herečka. Ide o inú osobu s rovnakým menom. Za chybu za ospravedlňujeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neprehliadnite tiež

Roy Lichtenstein

Komplexná retrospektíva je náhľadom do umelcovej tvorby aj života.


Maroš Puček
Islandská spisovateľka Yrsa Sigurðardóttir

Písala vtipné rozprávky pre deti. Dnes kraľuje detektívkam a hororom.


Zita Pisárová po vlastnej skúsenosti osamelej mamy pomáha iným jednorodičom

Dnes pomáha iným jednorodičom.


Nové číslo SME ženy je v predaji s akciou na predplatné s kozmetickým darčekom.


redakcia SME ženy
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťZatvoriť reklamu