Začiatkom 50. rokov minulého storočia by máloktorému rodičovi napadlo kúpiť deťom hračky inokedy ako počas Vianoc či narodenín. V roku 1955 sa však v USA začala vysielať televízna šou The Mickey Mouse Club.
Práve v tejto relácii firma Mattel po prvý raz inzerovala hračky mimo vianočnej sezóny. Historik Howard Chudacoff vo svojej knihe Deti a hranie: Americká história uvádza, že išlo o prelomový moment a takmer z večera do rána sa detská hra zmenila. Prestala byť pri nej dôležitá činnosť a do popredia vstúpili predmety.
Podľa britského prieskumu z roku 2010 má bežné dieťa zhruba 240 hračiek a americká sociologička Juliet Schroderová vo svojej knihe Born to Buy uvádza, že americké deti dostanú priemerne sedemdesiat hračiek ročne.
Hoci konkrétne štatistiky pre slovenské domácnosti neexistujú, skúsenosti väčšiny rodičov sú podobné. V detských izbách ich detí je priveľa zbytočných a nevyužívaných hračiek. Napriek tomu deťom neustále nakupujú nové a nové predmety. Čo tento fenomén spôsobuje a ako s ním skoncovať?
Už šestnásť hračiek je priveľa

Spomínanú zmenu detských návykov, ktorá deti vedie k tomu, že sa viac sústredia na hračky ako na hru samotnú, využívajú a podporujú najmä veľké spoločnosti.
Kým v minulosti boli predmety na hranie pomerne nekonkrétne a deti im mohli prisudzovať rôzne charakteristiky a využitia, mnohé dnešné hračky sú natoľko realistické a jednoúčelové, že rýchlo prestanú mať využitie.
Príkladom sú figúrky superhrdinov, miniatúrne bábiky či realistické napodobeniny vecí zo sveta dospelých, ako napríklad hračkárske mobilné telefóny.
Tieto hračky rýchlo strácajú atraktivitu, deťom sa „ohrajú“ a je potrebné ich nahradiť inými.