Švédska výskumníčka: Sme rodovo rovná krajina, no tiež máme problémy

Slovné spojenie Me Too (z ang. Ja tiež) sa v súvislosti so sexuálnym násilím objavilo na internete už v roku 2006, keď ho použila aktivistka a zakladateľka hnutia Tarana Burková. Chcela ním posilniť ženy s podobnými zážitkami prostredníctvom vzájomnej solidarity a empatie.

Od prepuknutia kauzy s hollywoodskym producentom Harveym Weinsteinom v roku 2017 sa Me Too vníma najmä ako hnutie proti sexuálnemu obťažovaniu a násiliu. Zasiahlo celý svet vrátane krajín, ktoré sa v otázke rovnocenného prístupu k ženám považujú za vzor.

Zásadný vplyv malo aj na Švédsko. "Ukázalo sa to napríklad pri množstve petícií takmer zo všetkých sektorov - od kultúry cez školstvo, súdnictvo, políciu až po akademický sektor. Problematiku rodovej rovnosti a sexuálneho obťažovania dostalo Me Too na popredné miesta záujmu," hovorí pre SME analytička Maja Lundqvist zo Švédskeho sekretariátu pre rodový výskum.

Spomeniete si na konkrétne prípady, ktoré kampaň Me Too vo Švédsku otvorila?

Bolo tu niekoľko obvinených televíznych osobností, politikov, hudobníkov, hercov. Aj od ľudí prišla negatívna reakcia, keď mnohí z obvinených hnali ženy pred súd za ohováranie, keď zverejnili ich mená.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nedostatok empatie i pocit moci. Veda má odpovede, prečo muži obťažujú ženy Čítajte 

Mali sme tu aj pomerne veľký prípad Jeana-Clauda Arnaulta, ktorého odsúdili za dve znásilnenia.

Vo Švédsku bol pritom váženou osobnosťou kultúry.

Diskusiu o sexuálnom obťažovaní otvorili aj známe herečky, ktoré pripravili predstavenie o svojich skúsenostiach.

Keď sa Me Too spustilo, písali o tom všetky médiá. V súčasnosti už hnutie nie je až takou témou, no rozhodne pomohlo započať prácu na tejto problematike aj z hľadiska výskumu, a ukázalo nám všetkým, že sexuálne obťažovanie je niečo, čo naozaj existuje.

Viete povedať, čo konkrétne sa potom zmenilo?

Jedna z najzásadnejších vecí, ktorú Me Too prinieslo, bolo prelomenie kultúry mlčania. Tá bola vo Švédsku veľmi silná.

Nebolo ľahké o sexuálnom obťažovaní a násilí rozprávať a mohli ste mať pocit, že keď sa postavíte a prehovoríte, veľa tým riskujete.

Podľa môjho názoru je teraz ľahšie túto tému vytiahnuť a hovoriť o nej.

Na inštitucionálnej úrovni je tu napríklad množstvo iniciatív, ktoré sa snažia zistiť, ako s tým bojovať a ako primať ľudí, aby pochopili, že obťažovanie existuje a má obrovské dosahy - na jednotlivcov aj na pracovné prostredie.

Ale na úrovni jednotlivcov neviem. Vo výskumných rozhovoroch a diskusiách stále vidíme, že obete sexuálneho obťažovania to zvyčajne svojmu nadriadenému nenahlásia.

Na Slovensku nedávno vzbudil rozruch prípad známeho herca Maroša Kramára, ktorý sa v televíznej relácii dotkol zadku maskérky. Spoločnosť to v súvislosti so sexuálnym obťažovaním rozdelilo na dva tábory. Aká by bola podľa vás reakcia vo Švédsku?