Predstavte si, že ste na návšteve u rodičov. Vopred ste ohlásili, že pre pracovné povinnosti u nich nemôžete prespať a večer sa musíte vrátiť domov. Rodičia však krátko pred vaším odchodom začnú naliehať, aby ste predsa len prenocovali.
Možno vám vytknú, že k nim chodíte zriedka, sľubujú vám vaše obľúbené jedlo alebo sa dokonca vyhrážajú, že ich už nikdy nemusíte vidieť.
Pod vplyvom týchto „argumentov“ napokon zostanete na noc aj napriek tomu, že vám toto rozhodnutie nevyhovuje a pravdepodobne vám skomplikuje nasledujúce dni.
Ide len o malý príklad toho, ako veľmi vie náš život ovplyvňovať citové vydieranie.
Niekedy je nenápadné a neškodné, no nezriedka sa stáva základnou manipulačnou technikou v romantických vzťahoch, rodinných väzbách aj v zamestnaní.
Odvrátená strana emócií
Ľudia, ktorí majú kontrolu nad našimi emóciami, majú vplyv aj na mnohé oblasti nášho života.

Britský výskum zameraný na šarm vedúcich osobností preukázal, že ak líder prednesie emotívnu reč, poslucháči si menej často overujú fakty a dokonca si menej pamätajú znenie prejavu. Aj predajcovia majú lepšie výsledky, ak vedia dobre narábať s emocionálnou stránkou kupujúceho.
Pôsobenie na emócie druhého je prirodzené a žiadny vzťah by bez tejto dynamiky nemohol fungovať. Problém nastáva, ak jedna strana manipuluje citmi druhej a získava tak prevahu.
Hoci princíp citového vydierania uplatňujú ľudia vo vzťahoch po stáročia, označenie spopularizovala najmä psychoterapeutka Susan Forwardová, ktorá koncom 90. rokov minulého storočia vydala rovnomennú knihu.
Podtitul jej publikácie Citové vydieranie (1997) znie: Keď ľudia vo vašom živote používajú na manipuláciu strach, povinnosť a vinu. Práve tieto tri emócie sú podľa Forwardovej kľúčové.