„Buď môžem viesť krajinu, alebo strážiť Alicu, ale nemôžem robiť tieto dve veci naraz,“ povedal americký prezident Theodore Roosevelt o svojej najstaršej dcére.
Excentrická mladá žena chcela byť vždy stredobodom pozornosti, fajčila, počas oficiálnych stretnutí skákala v šatách do bazéna a navádzala senátorov, aby ju nasledovali, mala početné milenecké vzťahy a na svet priviedla nemanželské dieťa.
Na prelome 19. a 20. storočia bola presne tým nezvládnuteľným potomkom, ktorého vtedajšia tlač označovala za čiernu ovcu rodiny.
Čierne ovce z rodín nevymizli ani dnes, keď už skákanie do bazénu ani fajčenie niekoho nepobúri. Ani zďaleka pritom nemusí ísť o násilníkov či podvodníkov, ktorí ubližujú iným príbuzným.
K vylúčeniu člena rodiny dochádza aj vtedy, ak má inú sexuálnu orientáciu, iné politické či náboženské presvedčenie alebo jednoducho odlišný životný štýl než zvyšok rodiny.
Ako sa žije čiernym ovciam?
Menej hodnotné ovce a neobľúbené roboty

V stádach oviec sa skutočne raritne narodia jahňatá s recesívnym génom, ktorý spôsobuje čierne sfarbenie. Vlna týchto oviec mala v minulosti nižšiu cenu a čierne jahňa v stáde ľudia vnímali ako zlé znamenie.
V prenesenom významne, teda ako symbol menejcenného člena skupiny či rodiny, poznajú čierne ovce mnohé kultúry. Po dlhé desaťročia navyše vzbudzujú aj záujem odborníkov.
Prvý významný experiment zaoberajúci sa efektom čiernych oviec, teda odsúdenia skupiny „nehodných“ členov, sa uskutočnil v 80. rokoch minulého storočia a jeho výsledky publikoval časopis European Journal of Social Psychology.
Sociálni psychológovia nechali belgických a severoafrických študentov hodnotiť jednotlivých členov svojho kolektívu podľa prisudzovaných kvalít alebo záporov.