Robila akvabelu, dnes žije v Pacifiku: Ľudia tu patria k najobéznejším na svete

Po profesionálnej športovej kariére a rokoch podnikania ste sa usadili na Cookových ostrovoch. Čo vás sem zaviedlo a ako na vás ostrovy zapôsobili?

Čakali sme bábätko a chceli sme preň miesto, kde bude pokoj, príroda, slnko a, samozrejme, aj finančné zabezpečenie. Cookove ostrovy boli jedno z miest, kde sa manželovi naskytla pracovná ponuka a spĺňalo naše požiadavky.

Odleteli sme v 35. týždni tehotenstva a malý Elio sa už narodil na Rarotonge, hlavnom a najväčšom z pätnástich ostrovov.

Je to veľmi pokojné miesto. Nie je tu McDonald ani podobná sieť reštaurácií, žiadna hotelová sieť. Nedá sa tu kúpiť pôda, preto je to tu kultúrne veľmi autentické, plné maurských tradícií, veľmi orientované na rodinu, komunitu, náboženstvo a prírodu.

Je niečo, na čo sa vám tu ťažko zvykalo?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Preplávala Lamanšský prieliv: Na tých, ktorí o mne pochybovali, sa teraz smejem Čítajte 

Ostrov je štyri hodiny letu alebo 3000 km od najbližšej civilizácie - Nového Zélandu. Akákoľvek vec sem cestuje týždne až mesiace a ponuka tovaru je tu oproti Európe obmedzená.

Na druhej strane tu toho človek potrebuje podstatne menej. Nie je sa kam parádiť, vystačíme si s minimom.

Fungovanie pošty je dobrodružstvo samo osebe, keďže tu nie sú ulice ani popisné čísla, pošta sa však nejakým zázrakom vždy nájde.

Keď som však po pôrode vysvetľovala, ako sa k nám dostane lekárka, a hovorila jej, že má z hlavnej cesty odbočiť pri piatich čiernych kameňoch a potom dvakrát doprava, cítila som sa dosť neisto. A predstavte si, našla nás.

Na čo sa nedá zvyknúť, je nesmierna diaľka od rodiny. Už ďalej sa zo Slovenska naozaj nedá ísť. Sme presne na opačnej strane zemegule. Kontakt s rodinou a kamarátmi máme väčšinou len virtuálny, veľmi nám chýbajú.

Na Slovensku ste sa venovali synchronizovanému plávaniu, s ktorým ste začali už v šiestich rokoch. Čím vám tento šport učaroval?

Od malička som rada a dobre plávala, keď sa k tomu pridal „tanec“ vo vode, hneď ma tento šport chytil. Príprava zahŕňa aj gymnastiku, balet, posilňovňu, beh – je veľmi rozmanitá. Takisto ma úplne dostalo, keď som ako desaťročná vyhrala hneď prvé preteky.

Som veľmi ambiciózna a chuť víťaziť ma pri tomto športe držala aj v období puberty, aj keď som bola unavená alebo mala skúšky v škole. Okrem toho som už v mladom veku vďaka športu veľa cestovala, a to nakoniec ovplyvnilo aj môj ďalší život. Potrebujem stále objavovať nové svety.

Katarína na Cookových ostrovoch (zdroj: archív K. Benekovej)

Čo ste sa vďaka synchronizovanému plávaniu naučili?

Šport ma naučil zvládať stresové situácie, fungovať pred väčším množstvom ľudí a zatriediť si deň tak, aby som stihla všetko kľúčové a ešte si našla čas na seba. Naučil ma byť v pohode, aj keď iní už panikária.

A tiež som sa stala súčasťou obrovskej komunity ľudí, ktorí si vždy viac rozumejú a keď sa dá, pomôžu. Lebo len športovec chápe, čím si iný športovec v živote prešiel a videnie sveta je často veľmi podobné.