Bežkyňa: Viem rýchlo utekať, no ak na mňa pokrikuje skupinka mužov, bojím sa

Na svojom instagramovom účte ste zverejnili video, v ktorom ste opísali, ako vás počas behu slovne obťažujú muži. Povedali ste, že sa stretávate s poznámkami, oplzlými rečami a pýtali ste sa iných žien, či sa im to deje bežne. Prečo ste to spravili?

Pretože ide o niečo, čo sa nedeje len mne, ale asi takmer každej bežkyni. Povedala by som, že najmä v lete počas každého behu.

Čo konkrétne zažívate?

Ja osobne behávam v rôznych mestách a na najrôznejších trasách. Ako vytrvalostná bežkyňa netrénujem len na štadióne, ale behám po cestách a chodníkoch v meste alebo na cyklocestách za mestom.

V tomto prostredí je to najhoršie. Chlipné pokrikovanie je asi najnepríjemnejšie. Muži zvyčajne komentujú môj zadok a nohy a veľmi zle na mňa pôsobí aj trúbenie šoférov. Vždy sa zľaknem.

Ak mám tréning na atletickej dráhe, sú reakcie menej zlé. Tam ľudia chápu, že športovci a športovkyne skrátka nosia istý typ oblečenia a nekomentujú to, že mám krátke nohavice a tielko.

Pod vaším príspevkom sa strhla veľká debata. Bolo pre vás prekvapivé, koľko žien sa vám ozvalo?

Áno a bolo to nepríjemné čítanie. Bežkyne sa ozvali nielen pod môj komentár, mnohé mi písali správy.

Prekvapilo ma nielen množstvo tých, ktoré to prežívajú, ale aj čo všetko sa im deje.

Viaceré ženy majú skúsenosť, pri ktorej sa báli fyzického útoku, iné zas pre poznámky celý rok behávali v bundách alebo v dlhom oblečení, aj keď to pre ne bolo nepohodlné.

Mnohé nechcú behávať v mestách a chodia tam, kde nikoho nestretnú. Beh má prinášať radosť a slobodu, no ženy sa často musia obmedzovať v tom, čo si obliecť a kade behať.

Istý čas ste strávili v zahraničí. Viete porovnať, či ide o lokálny problém, alebo sa s ním stretávajú bežkyne aj inde?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nedostatok empatie i pocit moci. Veda má odpovede, prečo muži obťažujú ženy Čítajte 

Povedala by som, že na Slovensku je situácia horšia. Ak Američania bežkyňu komentujú, sú to z mojej skúsenosti skôr poznámky o behu, technike a rýchlosti, prípadne o tom, ako vyzerá moje oblečenie.

Nepríjemne a sexuálne poznámky tam nie sú veľmi bežné. Raz sa mi stalo, že na dievčatá z tímu, v ktorom som bežala, niekto pískal a aj ony boli z tejto situácie doslova šokované.

Univerzálna rada, s ktorou sa ženy stretávajú je, aby si dali slúchadlá a hlúpe reči si nevšímali. Je to riešenie?

Z dlhodobého hľadiska iste nie. Takto to riešili predchádzajúce generácie, jednoducho sa s tým zmierili a povedali, že „to sú muži“. Dnes sa treba ozvať. Pravdaže, nie vždy to ide.

Osobne sa bojím zareagovať, ak ide o skupinku mužov, alebo ak niekoho stretnem za mestom, kde nie je nikto iný. Áno, viem rýchlo utekať a viem bežať dlho, takže by som pravdepodobne ušla, no na druhej strane nikdy neviem, s kým mám do činenia a či moja reakcia nespustí niečo veľmi nepríjemné.

Ozvali sa vám aj muži?