Viete, čo je stres, však? Je to, keď meškáte do práce, auto nechce naštartovať, platby za plyn sú vyššie, ako ste očakávali. Všetci sme to už zažili a nie je to nič príjemné. To potenie dlaní, búšenie srdca. Našťastie to netrvá dlho - nie je to toxické.
Čo je toxický stres? Je to dôsledok dlhodobého zanedbávania a/alebo zneužívania, nedostatku jedla a prítomnosti násilia. Je to druh stresu, ktorý vás stavia na okraj, a necháva vás tam deň čo deň.
Traumatizovaný mozog
Ak poznáte štúdiu Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb a organizácie Kaiser Permanente z 90. rokov, viete, že faktory, ako sú rozvod, domáce násilie alebo väznenie rodiča sa nazývajú nepriaznivé detské zážitky (z angličtiny adverse childhood experiences, ACE).
Prežívanie štyroch alebo viacerých takýchto zážitkov môže viesť k chronickým ochoreniam, ako sú srdcové choroby alebo cukrovka.

Z dlhodobého hľadiska môže život s traumatickými alebo inými negatívnymi faktormi, medzi ktoré patrí aj chudoba, doslova zmeniť chémiu mozgu.
„V škole mi povedali, že mám traumatizovaný mozog,“ povedala raz po škole moja dcéra Cleo. Výchovná poradkyňa jej ukázala video a hovorila s ňou o tom, prečo niekedy, napríklad keď jej niekto zablokuje dvere, reaguje tak, ako reaguje. Keď mi to Cleo vravela, znela uvoľnene a dokonca vyrovnane: Konečne jej to celé dávalo zmysel.
Ako riaditeľka neziskovej organizácie, ktorá sa venuje prevencii zneužívania detí, som o negatívnych detských zážitkoch vedela už dlho. Avšak až keď do môjho pestúnstva vstúpilo 12-ročné dieťa, naplno som pochopila ich dopad.
Aké to je, keď mladý človek žije bez podpory s niekoľkými traumami? Ako opatrovníčka mojej, teraz už 16-ročnej dcéry, môžem hovoriť z vlastných pozorovaní.
Utekala zo školy, vyskakovala za jazdy z auta
Cleo nemôže spať bez zažatého svetla. Jedáva dovtedy, kým nie je úplne plná. Istý čas ju v škole volali „bežkyňa“, pretože utiekla, kedykoľvek bola naštvaná.

V jednej fáze sa to stávalo každý deň. Bola schopná utekať cez pol mesta, než by som ju dobehla.
Rezala sa, mala samovražedné sklony. Mala problémy nájsť si vhodných priateľov. Niekoľkokrát zdemolovala svoju izbu; počas jedného záchvatu vyskočila z okna a raz vyskočila z idúceho auta (ktoré našťastie išlo veľmi pomaly).
Viackrát som ju musela znehybniť tak, že som ju celou silou držala v objatí, a bránila jej ujsť a uvoľniť ruky, ktorými si chcela ublížiť.