Lokálne potraviny sa vracajú na slovenské stoly. Ako to vyzeralo v minulosti a dnes?

To, čo kladieme do nákupných tašiek a následne do hrncov, ovplyvňuje nielen chuť jedla, ale aj pestrosť našich jedálnych lístkov, ktoré dnes bývajú často stereotypné a utrpieť tým môže naše zdravie.

Najmä leto pritom praje nákupom lokálnych produktov. Môžeme si dopriať čerstvú zeleninu či ovocie vypestované v našom okolí.

Farmárske potraviny a tradičné suroviny sa v minulých rokoch z našich tanierov vytratili, v súčasnosti však zažívajú návrat.

Ako to vyzeralo v minulosti?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Deväť tipov na slovenské superpotraviny, ak sa chcete stravovať lokálne Čítajte 

V minulosti o vlastné zásoby lokálnych produktov nebola núdza.

Ľudia mali zvyčajne hneď za stodolou ovocné stromy, v záhradách rôznu zeleninu a pár políčok s rôznymi plodmi. Niektorí mali aj vlastnú časť pôdy na neďalekom väčšom poli.

Plody si ľudia ukladali do zásob na zimu. Ráno varili hustejšie sýte zeleninové či hubové polievky, do ktorých dávali jednoduché múčne halušky. Varili husté prívarky, piekli chlieb.

Bryndzové halušky boli takmer na dennom poriadku a niektorí si na nich pochutnávali na obed, večeru a potom aj na raňajky. Mohli si to dovoliť, cez deň im dobre vytrávilo pri činnostiach na záhrade. Aj mimo tradičného vidieckeho prostredia predstavovala základ jedálneho lístka polievka, za ktorou nasledovalo hlavné jedlo.

Zora Mintalová Zubercová vo svojej knihe Tradície na Slovensku píše, že "v stredu a v piatok bývali obedy bezmäsité, v ostatné dni nasledoval za mäsitým jedlom zvyčajne aj sladký dezert".

Tradičné nedeľné polievky v prostredí miestnej inteligencie a bohatších spoločenských vrstiev sa pripravovali zo sliepky či kuraťa, hovädziny, hovädzích kostí, teľaciny, zajaca či z údenej bravčoviny.