Na tohtoročný Medzinárodný deň detí asi budeme spomínať ešte dlho. Mnohí rodičia sa naň tešili viac ako ich potomkovia a vízia obnovenej predškolskej a školskej dochádzky bola pre nejednu domácnosť sladkou náplasťou za stornované pobyty, vyčerpané dovolenky a finančné straty spôsobené OČR.

Sama som súhlasne prikyvovala hlavou pri internetových vtipoch, v ktorých matky posielajú svoje deti do školy už niekoľko dní vopred s odporučením, aby išli pekne pomaly.
Na otázku, či syna dáme do škôlky, som vehementne vyhlasovala, že pred bránou budeme stáť už o siedmej ráno.
A predsa som v posledný májový večer cítila v bruchu nepríjemnú nervozitu.
Bez akéhokoľvek predčasného a najmä nemiestneho spomienkového optimizmu si časť rodičov po troch intenzívnych mesiacoch môže svoje zistenia roztriediť a poučiť sa z nich.
Epidémia bola pre väčšinu šťastnejších slovenských rodín vrátane tej mojej, našťastie len sociálny experiment. Prišiel čas vyhodnotiť ho.