Právnička radí, ako sa brániť sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku

Dvojzmyselné návrhy, neprimerané dotyky, priame ponuky na sex, e-maily so sexuálnym obsahom či nevhodné vtipy. Sexuálne obťažovanie môže mať rôzne podoby, no všetky majú jeden spoločný znak. Sú nevítané, a teda nie obojstranné.

Každý človek môže mať hranice nastavené trochu inak. Za sexuálne obťažovanie môžeme označiť také správanie, ktoré je už druhému nepríjemné, bez ohľadu na to, že ten, kto ho činí, v ňom vidí iba „nevinný flirt“ či „priateľskosť“.

Podľa prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) zažila niekedy sexuálne obťažovanie takmer každá druhá žena na Slovensku vo veku od 15 rokov. V zamestnaneckom kontexte s ním má skúsenosť až 37 percent žien.

Ukazuje sa tiež, že nie všetky sa odhodlajú ho nahlásiť, prípadne nevedia, ako presne majú postupovať.

Prečo sa obťažovanie nenahlasuje

Najčastejší dôvod, prečo obťažovaná osoba v takejto situácii nekoná, je podľa Veroniky Valkovičovej, analytičky v oblasti rodovej rovnosti z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, strach z negatívnych následkov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako spoznať sexuálne obťažovanie a ako sa mu brániť? Radia odborníčky Čítajte 

„Tie môže pociťovať rôzne od jej okolností. Môže sa báť, že príde o miesto, alebo že sa k nej kolektív či zamestnávateľ začnú správať inak,“ hovorí Valkovičová.

V prípade, že obťažujúci je jej nadriadený alebo má vedúcu pozíciu vo firme, namietať proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku sa môže zdať nemožné. „Pretože strach z následkov, ktoré môže ten človek vyvodiť, je obrovský,“ dopĺňa výskumníčka.

Zo starších dát, ktoré poskytuje napríklad reprezentatívny výskum Barbory Holubovej z roku 2008, vyplýva, že častejšie sa takéhoto správania dopúšťajú spolupracovníci než nadriadení.

Napriek tomu podmienky na niektorých pracoviskách nie sú nastavené tak, aby sa ho obťažované osoby odvážili nahlásiť.

„Problémom je, keď zamestnávateľ nemá prijaté politiky a kroky, ako sexuálne obťažovanie na pracovisku riešiť, a tak si to radšej veľa žien, ktoré ho zažili, nechá pre seba. Ďalším problémom je, že mnohé radšej znášajú obťažovanie a vnútorne sa presviedčajú, že nejde o nič vážne, keďže také správy dostávajú aj z vonku,“ vysvetľuje analytik Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Andrej Kuruc.

Dodáva, že keď toxické pracovné prostredie pretrváva dlhodobo a obete stále niekto spochybňuje, radšej sa prispôsobia alebo samy odídu.

Zákon chráni dôstojnosť aj občianske práva

Na Slovensku sexuálne obťažovanie zakazuje antidiskriminačný zákon.

Ten ho definuje ako správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom môže byť narušenie dôstojnosti osoby.

Zároveň toto správanie vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Máme problém brať ženy vážne. Sexuálne obťažovanie sa výrazne podceňuje Čítajte 

„Podobne ako napríklad domáce násilie aj sexuálne obťažovanie bolo dlho považované za problém v súkromnej sfére, do ktorej by orgány verejnej moci nemali zasahovať,“ hovorí právnička Barbora Burajová.

To, že ho zakazuje zákon, je podľa nej dobrým signálom, že takéto správanie je v rozpore so záujmom spoločnosti. „Súčasne ľuďom, ktorí ho zažívajú, vysiela dôležitý signál, že spoločnosť má záujem na ich ochrane, môžu žiadať o ochranu a podporu,“ vysvetľuje.

Mimo oblastí podľa antidiskriminačného zákona sa môžu ľudia dovolávať ochrany napríklad tým, že oznámia priestupok a uvedú, že sexuálnym obťažovaním došlo k ublíženiu na cti urážkou alebo vydaním na posmech.

Burajová upozorňuje, že sexuálne obťažovanie môže byť napríklad aj súčasťou dlhodobého prenasledovania, čo môže vyústiť do obáv o život a zdravie seba či blízkej osoby, a tiež podstatným spôsobom zhoršiť alebo obmedziť kvalitu života.

„V tomto prípade už pôjde o trestný čin nebezpečného prenasledovania, takzvaného stalkingu, a je možné sa voči nemu chrániť podaním trestného oznámenia,“ hovorí právnička.

Ako postupovať pri sexuálnom obťažovaní

Možností je viacero, tu sú krok po kroku:

1. Osobná intervencia a ohradenie sa

Bez ohľadu nato, v akom postavení je osoba vystavená sexuálnemu obťažovaniu voči tomu, kto ju obťažuje, má nárok sa brániť. „V prvom rade je dôležité neprijať vnucovanú úlohu pasívneho objektu, ale zaujať aktívnu pozíciu, proti obťažovaniu sa ohradiť, pomenovať ho ako nežiaduce,“ radí Burajová.

Dajte obťažujúcemu jasne najavo, že vám takéto správanie nie je po vôli, prípadne využite pomoc iných ľudí, ktorí boli jeho svedkami.

Zbierajte dôkazy (napríklad obťažujúce správy či e-maily, posielanie nevyžiadaných fotografií, zapisujte si nevhodné poznámky aj mená svedkov a podobne). Zo situácie sa neobviňujte, no ani ju nezľahčujte.

2. Sťažnosť zamestnávateľovi

Ak nie je osobná intervencia možná alebo účinná, ďalším krokom by malo byť využiť svoje právo podať sťažnosť zamestnávateľovi a dožadovať sa nápravy situácie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Je sexuálny vtip obťažovanie? Európske krajiny sa v názoroch rôznia Čítajte 

„Sťažnosť je možné podať napríklad nadriadenému, prípadne personálnemu oddeleniu. Zamestnávateľova povinnosť dodržiavať zásadu rovného zaobchádzania spočíva aj v tom, že pred diskrimináciou poskytuje ochranu a sankcionuje ju. Ak tak nekoná, porušuje antidiskriminačný zákon,“ hovorí Burajová.

Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od protiprávneho konania a odstrániť jeho následky.

3. Odbory a inšpektorát práce

Osloviť môžete aj odborovú organizáciu, ak taká u vášho zamestnávateľa pôsobí, a poradiť sa, ako postupovať, prípadne prostredníctvom nej komunikovať tento problém nadriadeným.

„Proti prípadnej nečinnosti zamestnávateľa alebo nedostatočne poskytnutej ochrane a náprave je možné podať podnet na inšpektorát práce,“ dodáva právnička. Ako nahlásiť porušenie antidiskriminačného zákona, si môžete pozrieť na stránke inšpektorátu v sekcii podnetov a sťažností.

4. Žaloba na súde

Ak podanie sťažnosti neprichádza do úvahy (napríklad ak je obťažujúcim nadriadený) alebo zamestnávateľ nevykonal nápravu, osoba zažívajúca sexuálne obťažovanie má právo sa domáhať súdnej ochrany podaním žaloby. Môže ísť napríklad o individuálny pracovnoprávny spor.

„Žalobou sa možno domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, a ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie,“ vysvetľuje Burajová.

Platí v nich takzvané prenesené dôkazné bremeno, keď práve žalovaná strana má povinnosť dokazovať, že k porušeniu zákona neprišlo. Aj žalujúca strana však podľa slov Burajovej musí svoj návrh odôvodniť a priložiť dôkazy, ktoré preukazujú uvádzané skutočnosti.

Právnička dodáva, že poškodená osoba môže porušenie svojich práv riešiť aj mimosúdne prostredníctvom mediácie.

Podľa Valkovičovej sú podobné spor na súde veľmi komplexné a náročné.

„V prípade antidiskriminačného zákona má Slovenské národné stredisko pre ľudské práva skúsenosť, že tie súdy trvajú aj roky. Očakávať, že sa niekto bude cítiť taký silný, aby podstúpil tieto procesy, je naozaj optimistické. Neustále sa k tomu vracať a hovoriť o tom môže byť nanovo traumatizujúce a stresujúce,“ tvrdí Valkovičová.

5. Ďalšie inštitúcie a organizácie

V prípade, že ani jeden z vyššie pomenovaných krokov nie je pre vás vhodný alebo nebol účinný, môžete vyhľadať bezplatnú právnu pomoc v Slovenskom stredisku pre ľudské práva.

Obrátiť sa môžete aj na verejnú ochrankyňu práv, tá však skúma len podnety týkajúce sa porušenia základných práv a slobôd orgánmi verejnej správy.

V prípade, že ide o závažné formy obťažovania, môžete sa obrátiť aj na políciu, prípadne podať trestné oznámenie, ak je pri sexuálnom obťažovaní podozrenie zo spáchania trestných činov proti slobode či ľudskej dôstojnosti.

Poradiť sa môžete aj sa s odborníkmi a odborníčkami, ktorí sa venujú problematike diskriminácie a sexuálneho obťažovania. Urobiť tak môžete napríklad prostredníctvom stránky totojerovnost.eu, ktoré poskytuje poradenstvo jednotlivcom aj inštitúciám.