Behali, plávali a jazdili, hoci nesmeli. Spoznajte ženy, ktoré oslobodili šport

Dnes už nikto nepochybuje, že šport je pre ženy rovnako prospešný a dôležitý ako pre mužov. Nie je to však tak dávno, čo museli ženy svoju chuť športovať obhajovať, bojovať za ňu a neraz pre ňu čelili problémom so zákonom.

Spoznajte zaujímave príbehy troch inšpiratívnych športovkýň, ktoré prekonávali vlastné hranice, pomohli búrať predsudky.

Kathrine Switzerová a maratónsky beh

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Volajú ju Foresta Gumpová: Prešla Pacifickú hrebeňovku dlhú 4300 kilometrov (rozhovor) Čítajte 

„Vedela som, že keby som nedobehla, nikto by nikdy neveril, že ženy môžu zabehnúť 26 míľ. Keby som skončila, každý by povedal, že to bola len snaha o publicitu. Keby som nedobehla, ženské športy by to posunulo dozadu a nie vpred,“ opísala Kathrine Switzerová pocity, ktoré prežívala počas bostonského maratónu.

Bol apríl 1967 a študentka žurnalistiky registrovaná pod neutrálnym menom K. V. Switzer nastúpila s poradovým číslom 261 na štart.

Ostatní bežci sa z jej prítomnosti tešili, podporovali ju a dokonca od nej žiadali rady, ako k behu motivovať svoje manželky. Switzerová v tom roku nebola jedinou ženou, ktorá nastúpila na štart presláveného preteku.

Napriek všeobecným poverám, že ženy dlhým behom ohrozujú svoje reprodukčné orgány, na štart nastúpila aj o päť rokov staršia Bobbi Gibbová. Tá sa na bostonskom maratóne zúčastnila už v predchádzajúcom roku, čím jej patrí skutočné prvenstvo v účasti žien na maratónskom behu, a oproti Switzerovej mala aj lepší čas.

Switzerová sa však počas behu stala terčom útoku organizátora Jocka Sempla, ktorý sa dvakrát pokúsil strhnúť jej štartovacie číslo a vylúčiť ju tak z pretekov. Organizátor sa jej počas behu vyhrážal zatknutím, jeho agresívne útoky zaznamenali novinári a Switzerovej beh sa z túžby prekonať samu seba zmenil na potrebu dokázať celému svetu, že ženy môžu behať.