Kódexom o umelej výžive sa Slovensko riadi minimálne, ukázala správa WHO

Či ide o bohaté, alebo chudobné krajiny, význam dojčenia pre matky a novorodencov nepozná rozdiely.

Dlhodobo to zdôrazňujú odborníci, podľa ktorých treba upozorňovať na riziká nedojčenia v podobe rozličných ochorení matiek aj detí, no tiež na jeho nezastupiteľný prínos.

Aj preto, aby sa dojčenie podporovalo a neoslaboval ho vplyv reklamy na umelé mlieko, prijala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1981 Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Základné odpovede a otázky o dojčení pohľadom lekárov a vedy Čítajte 

Koncom mája tohto roka vydala spolu s UNICEF a IBFAN (Medzinárodná akčná sieť pre detskú výživu) správu, v ktorej monitoruje dodržiavanie pravidiel pre reklamu na umelú výživu na celom svete.

Analyzovala 194 krajín vrátane Slovenska a ukázala, že mnohé z nich majú stále veľké medzery.

Propagácia umelej výživy v nich pokračuje a ohrozuje vnímanie dojčenia.

Slovensko predbehli aj chudobnejšie krajiny

Organizácie zozbierali dáta o právnych opatreniach v súvislosti s kódexom od úradov a ministerstiev jednotlivých krajín.

Tie mohli v následnom hodnotení dosiahnuť maximálne sto bodov vzhľadom na dodržiavanie pravidiel kódexu. Spomedzi všetkých najlepšie obstáli Maldivy (93 bodov), zhodne po 90 bodov získali Arménsko, Libanon a Palau.

Najmenej bodov dostali Moldavsko a Turecko (obe 16) či Ruská federácia (18).