“Zvládnem aj mesiac či dva nepiť, keď chcem,” hovorí mi kamarát, rešpektovaný vo svojom nemenovanom odbore, extrémne múdry a profesionál. Len chľasce ako dúha. Všetci to o ňom vedia a všetci sa len pousmejú a myknú plecami, keď má zase svoj stav.
Viem, že ten mesiac či dva vydrží nepiť bez nejakých väčších problémov, no viem aj to, že po prestávke zase zvládne ťahať tour de bar niekoľko dní vkuse, niekedy aj so začiatkom v ranných hodinách. A výsledok nie je decentný, šarmantný ani primeraný, často je to čistá hanba.
O alkoholizme na slovenských dedinách písali už Kukučín, Tajovský či Timrava. O probléme, ktorý sa nekončí za hranicami lazov, by sme aj dnes mohli písať traktáty.
Len sa to nedeje, pretože je tu s nami ako tichý nepriateľ. Vžitá a nemenná skutočnosť, taká prítomná, že nám už nepríde ani zaujímavá.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
