Útočia na ich osobu, degradujú ich, vyhrážajú sa fyzickou likvidáciou a prajú im znásilnenie.
Ženy, verejne činné aktivistky, političky alebo novinárky, ktoré sa venujú témam ako migrácia, politika, feminizmus, rodová rovnosť, ľudské práva, ale aj šport, sa s podobnými prejavmi stretávajú často.
Predovšetkým na internete, kde sú ľahkým terčom a kde sú možnosti kyberšikany a šírenia hejtu pomerne pestré. E-maily, komentáre, súkromné správy na sociálnych sieťach, ale aj nevyžiadané fotografie, zverejňovanie súkromných informácií, online prenasledovanie.
Európsky inštitút pre rodovú rovnosť upozornil na to, že ženské hlasy sú na internete umlčiavané a mladé ženy sa s online šikanou stretávajú častejšie ako mladí muži.
Výbor Európskeho parlamentu pre ženské práva a rodovú rovnosť zase vo svojej štúdii uvádza, že každá piata žena v EÚ vo veku od 18 do 29 rokov sa stretla so sexuálnym obťažovaním na internete. Nórska štúdia z roku 2015 tiež poukázala na to, že novinárky vo veku od 25 do 35 rokov sú dvojnásobne viac vystavené kyberšikane a vyhrážkam než ich mužskí kolegovia.
Na ženy sa útočí inak

Podľa odborníkov a odborníčok sú útoky v online priestore rodovým fenoménom. Nie v zmysle, že by muži neboli šikanovaní a ženy nešikanovali.
Množstvo dôkazov však poukazuje na to, že na mužov sa vo väčšej miere útočí pre ich názory, zatiaľ čo ženy dostávajú komentáre, ktoré útočia na ich rod alebo výzor. Rozsah útokov proti nim je širší, neobmedzuje sa len na jednorazové incidenty. Útoky často stoja na silnej rodovej nerovnosti zakorenenej v spoločnosti.
„Najnechutnejšie komentáre o sebe som si prečítala po tom, čo jeden zo slovenských vlogerov, medzičasom aj väzobne stíhaný a obvinený z výtržníctva, zverejnil moju fotografiu s opisom a odkazom na profil na sociálnej sieti. Želali mi pomstu roxorovými tyčami alebo narážali práve na môj vek a pohlavie - že mladú drzaňu treba umravniť, lebo vraj neviem, kde je moje miesto,“ opisuje pre denník SME svoju skúsenosť novinárka Laura Kellöová z webu Aktuality.sk.
Niektorí ľudia jej odkazovali, že by ju prevychovali „ručne-stručne“. Kellöová hovorí, že nenávistné a primitívne komentáre vidí častejšie uverejnené pod textami či príspevkami žien novinárok, aktivistiek či političiek.
„Neriešia obsah správy, ale skôr vzhľad ženy, jej váhu, zovňajšok, oblečenie, prípadne sa spochybňujú jej vzdelanie, vek, rodinné zázemie, pôvod či postavenie. Aj výraz feministka či liberálka sa v niektorých reakciách na ženy či autorky používa už ako nadávka,“ vraví Kellöová.