Ľudia majú obavy z rôznych viac či menej bizarných vecí. Ak mám zodpovedať otázku, čo bizarné robí obavy mne, je to naša pivnica. Viem, že to, čo sa v nej ukrýva, si ma pravdepodobne jedného dňa, keď tu moja mama nebude, počká.

Možno to znie hororovo a povedala by som, že to od hororu ďaleko nemá – vypratávať veci, na ktoré roky sadá prach, človek ich odkladá a ony sa akoby nekontrolovateľne množia, nie je med lízať.
Chvíľu sa nepozeráte a v pivnici sú nie jedna, ale dve mikrovlnky, nie jeden, ale dva staré televízory, pätnásť rokov staré časopisy, zaschnuté farby z maľovania spred desiatich rokov, čerstvo nový, ale nikdy nerozbalený stôl a stovky ďalších vecí. Nočná mora každého minimalistu.
Či vie niekto spočítať, čo všetko má v pivnici? Pochybujem. A či ľudia pravidelne rozmýšľajú nad tým, ako raz môžu hromadením vecí zavariť svojej rodine? Ruku do ohňa za to nedám.