„Deje sa to aj dnes?“ pýtal sa v roku 1885 počas príprav na reportáž o detskej prostitúcii novinár William Thomas Stead policajného dôstojníka, ktorý sa mnoho rokov venoval vyšetrovaniu londýnskych zločinov.
„Určite sa to deje, bude to pokračovať a vy to nemôžete zmeniť, kým majú muži peniaze, prokuratúry sú prešibané a ženy bezbranné a neskúsené,“ odpovedal mu dôstojník.
Viktoriánska éra, počas ktorej sa ľudia dusili pod povinnými vrstvami oblečenia aj množstvom prísnych zákonov, bola aj obdobím pokrytectva. Jeho vrcholom bol organizovaný zločin s detskou prostitúciou.
Dvanásť- či trinásťročné dievčatá za smiešne ceny vykupovali zo sirotincov, od opatrovníkov či dokonca od rodičov a následne väznili v nevestincoch, kde ich čakal krutý a v lepšom prípade krátky život.
Zabudnutá hrdinka
O osud týchto dievčat sa už nikto nestaral, pretože kombinácia vtedajších zákonov, korupcie, prístupu k ženám a pokrivenej morálky hádzali všetku vinu na samotné prostitútky.

Keď však Stead vydal v roku 1885 sériu reportáží Obetovanie panien v modernom Babylone (The Maiden Tribute of Modern Babylon), široká verejnosť bola zdesená.
Stead v nich písal o tom, aké brutálne zverstvá sa páchali na ženách, ktoré sa bez vlastného pričinenia stali obeťou obchodu s bielym mäsom, ale aj o tom, ako prekvapivo jednoducho a lacno bolo možné predať dieťa do verejného domu.
Aby to dokázal, sám za päť libier kúpil trinásťročnú Elizu Armstrongovú.
Krátko po uverejnení reportáže vystúpila v Londýne vtedy už dobre známa aktivistka Josephine Butlerová a opäť volala po väčšej ochrane žien a dievčat.
Keď sa bezprostredne na to zmenil zákon, ktorý posúval vek spôsobilosti na pohlavný styk z trinástich na šestnásť rokov, išlo najmä o jej zásluhu.