Pre poriadok to napíšem hneď: Prísne opatrenia, ktoré sa na Slovensku zaviedli v úvode pandémie, boli dôležité a správne. Predovšetkým vďaka nim teraz krajina nezažíva očividnú tragédiu.
Pochopiteľné a logické bolo aj rozhodnutie uvoľňovať ich postupne a v patričných časových odstupoch. Zdá sa však, že do tohto procesu vstupuje otázka „priorít“ viac, ako by sa patrilo.

Na Slovensku sa od stredy 6. mája otvárajú letné terasy a veriaci môžu opäť navštevovať kostoly a zúčastniť sa na bohoslužbách. Inak povedané - krčmy a kostoly sú otvorené, na Slovensku je tak všetko v poriadku. Doma však stále zostávajú státisíce detí a spolu s nimi aj ich zamestnaní rodičia.
Kým v nedeľu bude môcť prísť na omšu aj veľká časť vysoko rizikovej skupiny starších ľudí, rodiny s deťmi stále nebudú vidieť svetlo na konci tunela.
Terasy a drevené lavice pohostinstiev budú tiež ľudí lákať k nášmu národnému športu, a potom po požití dvoch, troch či siedmich zlatých mokov iste aj k dôslednému dodržiavaniu prísnych hygienických štandardov.