"Čím lepšie máme nastavené opatrenia alebo systém pomoci aj bez ohľadu na krízu, tým ľahšie sa prijímajú aj v krízovej situácii, lebo máme na čo nadviazať," hovorí DUŠANA KARLOVSKÁ, psychologička a programová riaditeľka OZ Fenestra, ktoré pomáha ženám zažívajúcim násilie. V rozhovore hovorí aj o tom,
- či naozaj stúpa miera násilia,
- ako by mali vyzerať systémové zmeny,
- ako treba zasiahnuť, ak poznáme niekoho, kto násilie zažíva,
- prečo by sme pozornosť mali venovať násilníkom.
Koronakríza podľa viacerých údajov zvýšila mieru domáceho násilia. Je to podľa vás tak?
Kladieme si otázku, či áno. Je dôležité rozlišovať a rozumieť tomu, čo konkrétne dáta znamenajú a o čom vypovedajú. Ak hovoríme o náraste násilia, hovoríme o tom, že je ho viac ako inokedy. O výskyte vypovedajú údaje, koľko žien na Slovensku má počas života alebo počas obdobia jedného roka s násilím skúsenosť.
Potom sú dáta, ktoré zachytávajú, do akej miery a koľko žien sa obráti na rôzne inštitúcie, ako napríklad polícia, krízové linky, núdzové ubytovania. To sú administratívne dáta, ktoré však nehovoria o vzraste násilia, ale o tom, koľko žien vyhľadá pomoc.
Môžu však niečo naznačovať?
Čo robí štát pre ženy v čase korony? Kroky vlády sú podľa aktivistiek málo Čítajte Môžu, ale aj nemusia, pretože do toho, koľko žien sa obráti na rôzne inštitúcie, vstupuje množstvo faktorov.
V súvislosti s koronakrízou nemusí ísť len o to, že je násilia viac, ale aj o to, že ženy sú viac izolované, stratili prístup k bežným zdrojom podpory v rodine, v zamestnaní či v okolí, a preto sa viac obracajú na inštitúcie.
Ďalším faktorom je to, či majú informácie a dostupné kontakty.
Tieto dáta môžu vypovedať aj o tom, do akej miery dôverujú systému. Je teda veľmi zjednodušené povedať, že keď ich napríklad viac volá na Linku pre ženy zažívajúce násilie, tak je násilia viac.
Dušana Karlovská
- Je programová riaditeľka OZ Fenestra, psychologička a feministická aktivistka.
- Už vyše 18 rokov sa venuje osvete, pomoci a advokátskym aktivitám v súvislosti s násilím na ženách a deťoch.
- Na túto tému napísala niekoľko publikácií, spolupracovala na rôznych medzinárodných projektoch a je tiež členkou Výboru pre rodovú rovnosť na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Zbierajú sa teraz nejaké dáta aj na Slovensku?
Áno, ale sú skôr reaktívne a čiastkové.
Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie napríklad na týždennej báze zbiera dáta od organizácií, ktoré poskytujú pomoc.
Informácie od tých, ktoré odpovedali, ukazujú, že v počte volaní je mierny nárast.
Tieto dáta však nedávajú celkový obraz a nevieme jednoznačne odpovedať na to, o čom presne vypovedajú.
Aby tu teda existovala dobrá pomoc pre ženy, potrebujeme kvalitné dáta od rôznych inštitúcií a organizácií a ich zber musí byť kontinuálny.
V tomto smere máme v krajine rezervy.
Ako sa koronakríza odrazila vo vašej každodennej práci?
Prevádzkujeme poradenské centrum a jedna z výrazných zmien je tá, že momentálne nie sme so ženami v osobnom kontakte, prešli sme na telefonické poradenstvo. Z tohto hľadiska sa sťažil ich prístup k pomoci.
Mnohé sú doma s deťmi, nechcú, aby ich pri telefonáte počuli, a nemusí to byť úplne bezpečné. Ak hovoríme o ženách, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s násilným partnerom, pre ne je možnosť sa kontaktovať veľmi problematická, keďže situáciu nemôžu riešiť v jeho prítomnosti.
Volajú vám aj ženy, ktorým sa podarilo na chvíľu si nájsť súkromie a v rýchlosti vyhľadať pomoc?
Áno a máme aj telefonáty od žien, ktoré sa rozhodli odísť, no do cesty im prišli prekážky súvisiace so zmenou pobytu. Možnosť ísť do zariadenia núdzového bývania je obmedzená. Na Slovensku ich nemáme dostatok a regionálne nie sú rovnomerne rozložené.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
