"Európu pustoší pandémia a môžeme zrazu jasne vidieť, že táto kríza ovplyvňuje mužov a ženy inak," povedala ešte v marci Béatrice Fresková-Rolfová, generálna spravodajkyňa pre násilie páchané na ženách z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
"Som obzvlášť znepokojená preto, že povinná izolácia v domácnosti a ďalšie opatrenia zavedené vo viacerých krajinách, ktoré súvisia so sociálnym dištancovaním, môžu zhoršiť a zvýšiť riziko rodovo podmieneného násilia," dodala. Fresková-Roldová požiadala krajiny, aby mali bezpečie žien na mysli vždy, keď budú chcieť zaviesť akékoľvek opatrenia v súvislosti s koronavírusom.
Súhrn opatrení a dobrej praxe, ktoré v čase krízy pomáhajú bojovať proti domácemu násiliu a oslabovaniu rodovej rovnosti, sa prednedávnom pokúsila zozbierať aj Komisia rodovej rovnosti Rady Európy. Krajiny jej poslali správu s konkrétnymi krokmi, ktoré podnikajú, informácie zo Slovenska však chýbajú.
Čo robí Slovensko pre ženy?
V Rakúsku sa v snahe informovať čo najviac potenciálnych obetí násilia rozhodli distribuovať v potravinách letáky s informáciami, kde môžu hľadať pomoc.

V novinách rozbehli informačnú kampaň a ministerstvá mali aj niekoľko tlačových konferencií, aby na tému upriamili pozornosť verejnosti.
Zjednodušila sa aj byrokracia v súvislosti s podaním žiadosti o zákaze približovania.
V Česku po nátlaku členov parlamentu aj mimovládnych organizácií odvolali zákaz prítomnosti otcov pri pôrodoch. Rozhodli sa tiež napríklad vyškoliť poštových doručovateľov, ktorí ako jedni z mála prichádzajú do styku s ľuďmi v domácnostiach, aby rozpoznali znaky domáceho násilia a dokázali obetiam ponúknuť pomoc.
To je len niekoľko príkladov, ako sa k súčasnej situácii postavili okolité krajiny.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre SME uviedlo, že opatrenia Komisii rodovej rovnosti Rady Európy neposlalo, lebo v čase uzávierky odpovedí existovali iba na úrovni návrhov.