"Bolo to obrovské víťazstvo. Samozrejme, usúdili sme, že Boh je na našej strane," spomínala na svoj najväčší životný úspech. Tak ako po celý svoj život, aj v máji 2016, keď vystupovala vo videoreportáži Retro Report pre The New York Times, bola Phyllis Schlaflyová elegantná, upravená, usmiata a vybavená nepriestrelnými argumentmi.
Do dejín vstúpila ako žena, podľa ktorej Margaret Atwood vytvorila postavu Sereny Joyovej, ideologickej matky Gileadu z dystopického románu Príbeh služobníčky, no najmä ako cieľavedomá a húževnatá aktivistka.
V sedemdesiatych rokoch sa jej v priebehu niekoľkých mesiacov podarilo zmariť úsilie, ktoré americké bojovníčky za ženské práva vynakladali celé desaťročia. Dodatok ústavy o rovnakých právach mužov a žien nie je v Amerike schválený dodnes.
Obhajujem skutočné práva žien

Prijatie dodatku do americkej ústavy je komplikovaná záležitosť a feministky sa oň pokúšali už od roku 1923. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa zdalo, že mu už nič nestojí v ceste.
O tom, že dodatok o zákaze diskriminácie známy pod skratkou ERA (Equal Rights Amendment) je správna vec, panovala zhoda medzi republikánmi aj demokratmi.
Získal dvojtretinovú väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, hlasoval zaň kongres a prezident Nixon ho okamžite podpísal. Aby definitívne vstúpil do platnosti, stačilo už len to, aby ho ratifikovali parlamenty aspoň troch štvrtín zo všetkých amerických štátov, teda minimálne 38 z nich.
V roku 1972 to v krátkom čase urobilo tridsať štátov a nikto nepochyboval o tom, že sa to onedlho podarí aj vo zvyšných ôsmich. Vtedy sa však na scéne zjavila 48-ročná matka šiestich detí Phyllis Schlaflyová.
"Obhajujem skutočné práva žien. Žena by mala mať právo byť doma ako manželka a matka," vyhlasovala, keď sebavedome vystupovala v médiách. Vo svojich bezchybných prejavoch tvrdila, že prijatím dodatku o zákaze diskriminácie by naopak ženy, najmä tie v domácnosti, prišli o svoje privilegované postavenie.