Maznajú sa s dekou, sex majú na diaľku. Ľudia opisujú chýbajúce dotyky v karanténe

Pandémia má závažný dopad na všetky naše zmysly. Niektorí ľudia, ktorí vírus dostali, stratili čuch alebo chuť. Ak ide o zrak, všetci vidíme fotografie preplnených nemocníc, vaky na mŕtvoly či pohreby bez smútiacich.

Do uší sa nám dostáva nový soundtrack ulice, pri ktorom neznejú zvuky dopravy a v celej tej nehybnosti kričia iba sirény. Pre mnohých sa najvzácnejšou komoditou karantény stal dotyk, ku ktorému sa dostanú ťažšie ako k mletému hovädziemu, vajíčkam či toaletnému papieru.

"Sme šťastní, že sme nažive," hovoria tí, ktorí bažia po fyzickom kontakte. No dodávajú, že bez neho sa necítia takí ľudskí. Fakt, že nevedia, kedy budú môcť niekoho opäť objať, pomaznať sa alebo s niekým zdieľať posteľ, robí ich túžbu ešte akútnejšou.

Cesty k nasýteniu

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dotyky potrebujeme viac, než si myslíme. Z maznania je úspešný biznis Čítajte 

Niektorí opisujú nedostatok dotykov ako svoju vlastnú senzorickú skúsenosť - tupú bolesť.

Kožu, ktorá bolí. Dieru v pupku. Ako ilúziu, že majú na sebe škrupinu, a ich nervy sú obalené tenkou vrstvou vápnika.

"Sme cicavce, na dotyk sme uspôsobení," hovorí Helen Fisherová, vedecká pracovníčka z Kinsey Institute. "Je absolútne nevyhnutý a vrátime sa k nemu," dodáva.

Rovnako, ako sa nakupujúci prechádzajú uličkami supermarketov, a hľadajú náhrady za vypredané potraviny, tí, ktorí túžia po dotykoch, sa snažia nasýtiť aj tak, že sa zahrabú pod ťažké prikrývky, viac cvičia alebo prvýkrát skúšajú sexting. Tu sú príbehy ôsmich ľudí, ktorí hovoria o tom, čo im chýba a ako to zvládajú.

1. Môj nervový systém je na hrane

Ešte predtým, než sa v polovici marca Bay Area vrhla do karantény, Melissa Fordeová navštívila priateľku, ktorá sa chystala v San Franciscu zatvoriť svoj obchod.

"Čokoľvek sa udeje, som tu," povedala Fordeová kamarátke, zatiaľ čo jej do rúk vložila malý darček a objala ju. Keď šoférovala domov, rozplakala sa. "Vedela som, že to bolo na dlhú dobu poslednýkrát, čo som sa niekoho mohla dotknúť," hovorí 37-ročná bývalá zdravotná sestra, dnes inštruktorka jogy.

Fordeová opisuje svoj nervový systém bez fyzických dotykov ako "na hrane". Aby tento pocit dokázala ovládnuť, často chodí na prechádzky so psom, snaží sa pomaly a zhlboka dýchať, kúpe sa v Epsomskej soli a líha si na zem na dvore za domom, aby na tele cítila lúče slnka a pod sebou zem.

Napätie vo svaloch uvoľňuje pomocou valčekov na cvičenie a vždy, keď sa uvoľňuje z jogovej pozície, sa končekmi prstov dotýka svojich nôh vždy. "Nie je to to isté, keď sa dotýkate sami seba, ale myslím si, že mi to pomáha," vraví Fordeová.

Už v minulosti si prešla obdobiami, keď bola dlhšie bez fyzických dotykov, no vždy tu bola možnosť, že sa s niekym bude dotýkať aspoň na tanečnom parkete. "Teraz úplne chýba hravosť a spontánnosť pri spájaní sa s novými ľuďmi," hovorí.

2. Skúšam scenáre v sextingu

"Tak veľmi mi chýbajú dotyky, že by som teraz niekomu zaplatila päťdesiat dolárov za to, aby ma dve minúty objímal," hovorí Karina Montgomeryová (50) zo San Diega." Je šťastne rozvedená, v izolácii, v ktorej je len so svojou mačkou, sa však cíti osamelo.

"Objatie je základ. Cítite pri ňom fyzické aj emocionálne teplo. A je to tiež rovina starostlivosti, ktorú nedosiahnete cez Zoom alebo z mailu či od kuriéra s rúškom na tvári. Môj domáci miláčik sa síce pri mne ohrieva, no nepríde za mnou, nepoloží mi labku na rameno, aby sa spýtal: Si okej?"