Viem si vybaviť tých niekoľko momentov v živote, keď som si povedala: Toto je ono. Nič mi nechýba. Dobre je tak, ako je.
Keď som sa nenaháňala za ničím a nehovorila si, že komfortný pocit zo života a z bytia nastane až vtedy, keď čosi. Keď sa skončí skúšobná doba. Keď dokončím tú veľkú tému, na ktorej pracujem. Keď budem mať na účte XY eur. Keď si kúpim byt.
O momentoch hovorím preto, lebo sa obvykle nenápadne, no rázne vytratia s prvou menšou či väčšou starosťou, ktorá nastane. A na tie veru dlho čakať netreba.
Hnaná túžbou po vyplnení vytýčených mét sa totiž často pristihnem, že akosi nie som dokonale spokojná a že životné šťastie (aj keď, čo to vlastne je?) ma čaká až potom – za určitou hranicou.
Blížim sa k nej, napredujem, odratúvam dni, vyčerpáva sa moja energia a keď som už-už v cieli, zase sa mi o kúsok vzdiali.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
