"Štát by mal oceniť neplatenú prácu. Môže to napríklad znamenať, že ženám, ktoré nemôžu pracovať na home office a musia sa starať o dieťa, by pomohol príspevkom," hovorí ANDREJ KURUC, analytik a výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Podľa jeho slov sú to totiž práve ženy, ktoré na seba viac preberajú starostlivosť o domácnosť a rodinu, pričom v prípade detí častejšie ostávajú na OČR. V rozhovore vysvetľuje, v čom môže mať pandémia koronavírusu neblahé dôsledky a čo by sa s tým dalo urobiť.
Pred pár dňami ste napísali blog, v ktorom vysvetľujete, ako pandémia koronavírusu vplýva na životy mužov a žien. Píšete, že zhoršuje a prehlbuje všetky spoločenské nerovnosti. O ktorých nerovnostiach hovoríme?
Ide hlavne o rodovú nerovnosť, pri ktorej bude v ešte väčšej miere ako doteraz padať na plecia žien starostlivosť o deti či starších členov rodiny, čiže neplatená práca.
Ak budú títo členovia a členky rodiny doma alebo chorí, budú to vo väčšej miere práve ženy, ktoré vypadnú z pracovného procesu a budú sa o nich starať, keďže školy a sociálne zariadenia sú zatvorené.
Takisto to môže prehĺbiť nerovnosti u starších vekových skupín, kde podiel žien vo veku 65 a viac rokov, ktoré žijú osamelo v domácnostiach, je väčší ako podiel mužov v tej istej vekovej skupine. A vieme, že z hľadiska veku patria do rizikovej skupiny.
Niekto by však mohol namietať, že aj muži, ktorí teraz pracujú z domu, sa musia pravdepodobne viac starať o domácnosť a deti. Ako teda pandémia ovplyvňuje životy žien a ako životy mužov?
Súvisiaci článok Muži si myslia, že môžu mať rovnováhu medzi prácou a rodinou, ženy už menej Čítajte Nedá sa zovšeobecňovať, každá rodina funguje inak a je jedinečná, no vychádzame zo štatistických údajov, ktoré sme mali k dispozícii už predtým. Tie hovoria, že väčšinou sú to ženy, ktoré sa venujú starostlivosti o domácnosť a rodinu, a robia neplatenú prácu.
Napríklad podľa Európskeho Inštitútu pre rodovú rovnosť sa na Slovensku o varenie a chod domácnosti aspoň hodinu denne stará 60 percent žien a len 16 percent mužov. Pri pároch s deťmi je to až 87 percent žien a len 18 percent mužov.
No práve táto kríza môže viacerých mužov „dotlačiť“ k tomu, že sa budú viac starať o rodinu a prevezmú určité zodpovednosti v domácnosti aj na svoje plecia vo väčšej miere.
Podľa Štatistického úradu SR pracuje v sektore zdravotníctva a sociálnej pomoci takmer 80 percent žien. Sú teda často v prvej línii aj teraz, keď sa starajú o chorých a sú viac vystavené riziku nákazy. Čo sa s tým dá robiť?
Andrej Kuruc
Vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval ako vedúci oddelenia rovnosti príležitostí na odbore rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od roku 2015 pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny, kde sa venoval oblasti domáceho a rodovo podmieneného násilia na ženách a v súčasnosti je analytikom a výskumníkom pre oblasť rodovej rovnosti.
V tejto chvíli hlavne treba zabezpečiť všetkým zamestnankyniam aj zamestnancom zdravotnícke ochranné pomôcky a hygienické prostriedky, ktoré umožnia, aby bolo pre nich riziko nákazy menšie.
A aby všetky tieto profesie neboli tlačené až na hranicu svojich možností, ale mali aj možnosť oddychu.
Keď však človek pozerá tlačové konferencie a vyjadrenia politikov a političiek, obyčajne sa fakt, že veľkú časť týchto profesií zastrešujú ženy, nespomína. Na to, že sú často v prvých líniách, je teda dôležité upozorniť.
Niektoré dáta z Číny, naopak, ukazujú, že muži sú pri koronavíruse v určitých ohľadoch v nevýhode. Priblížite, o čo konkrétne ide?
Podľa dostupných údajov z Číny sa ukazuje, že viac mužov tejto nákaze podľahne a o čosi viac z nich sa aj vírusom nakazí. Ide najmä o starších mužov vo veku 75 rokov a viac. Objavujú sa správy, čím to môže byť.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
