Zatiaľ je to len niekoľko dní, čo sme zo svojich domovov prestali vychádzať. Zdá sa, akoby sa svet trochu zasekol, dni sa vlečú a zároveň je ťažké stihnúť v nich všetko, čo sme doteraz hravo zvládali.
Trápia nás obavy o naše zdravie a zdravie našich rodín. Máme starosti s deťmi, ktoré nemôžu ísť do školy, aj starosti kvôli práci, ktorú je teraz ťažké robiť.
Mnohí z nás menia plány. Zrušili sme dlho plánované oslavy, preložili svadby, o dovolenkách uvažujeme už azda len v jesenných mesiacoch. A chýba nám cestovanie.
Súvisiaci článok Nie všetci, ktorí sedia doma, sú v bezpečí Čítajte Viem, že porovnávať naše životy so životmi iných nie je správna cesta, a uvedomujem si aj to, že historická skúsenosť nie je vždy prenosná.
I tak mi v týchto dňoch v mysli vyvstávajú „výlety“, ktoré by nikto zažiť nechcel.
Kedysi dávno 25. marca čakala na vlak na popradskej stanici tisícka mladých dievčat. V noci 26. marca opúšťal podobný vlak stanicu v Žiline. O deň neskôr, teda 27. marca toho istého roka, sa kolesá vlaku pohli v bratislavskom Lamači, 29. marca vychádzal zo Serede a nasledujúci deň z Novák.
Ak pre poriadok poviem, že išlo o rok 1942, isto si ľahko domyslíte, kam kúpil Slovakštát mladým výletníčkam lístky.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
