Ako s deťmi hovoriť o koronavíruse? Nepresýťte ich informáciami, radí psychologička

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

Aktuálna situácia s koronavírusom v ľuďoch podľa detskej psychologičky MÁRIE BALÁŽOVEJ vyvoláva pocit zraniteľnosti. Netýka sa iba dospelých, ale aj detí, s ktorými by sme sa o probléme ochorenia mali rozprávať. Podľa Balážovej si treba uvedomiť, že nie sme bezmocní.

"Je dôležité mať informácie, opierať sa o fakty, správať sa zodpovedne. Popieranie ani panika nám nepomôžu zvládať emocionálne vypäté situácie. A je dobré sledovať aj to, aké informácie sa dostávajú k našim deťom," vysvetľuje v rozhovore.

Článok pokračuje pod video reklamou

V krajine zavládli mimoriadne opatrenia, školy a škôlky sa zatvárajú a deti zostávajú doma. Informácie sa k nim dostávajú z rôznych strán, čo by im mali o víruse povedať ich najbližší, teda rodičia?

Treba sa detí pýtať, čo už vedia a podľa toho sa zariadiť. V dnešnej dobe často visia na internete, sú vystavené množstvu informácií, takže je dobré sledovať, čo sa k nim dostáva.

Súvisiaci článok Koronavírus je už aj na Slovensku. 25 otázok a odpovedí o nákaze Čítajte

Na internete koluje aj množstvo nepravdivých, skreslených až vyslovene škodlivých informácií.

To, čo by mali od rodičov vedieť, sú všeobecné informácie o tom, ako vírus vznikol, ako sa prenáša, ako sa dostal z Ázie do celého sveta a, samozrejme, ako sa pred ním ochrániť.

Tiež im treba vysvetliť, prečo je dôležité sa dnes strániť sociálneho kontaktu a zostať doma, čo ich bežný život výrazne ovplyvňuje.

No najdôležitejšie je, aby dostali tieto fakty bez zbytočných emócií a strašení. Súvisí to s tým, že aj rodič sám sa o situácii informuje, aby ich vedel preložiť aj do jazyka detí.

Je vhodné, ak rodič pred svojimi deťmi vyjadrí z koronavírusu obavy?

Je normálne, že väčšina ľudí ich má, no treba ich vyvážiť, nájsť spôsob, ako ich ustáť. Pre deti je dôležité, aby boli s dospelým, ktorý dokáže dobre zvládať vlastné emócie. Je potom vyššia pravdepodobnosť, že takýto rodič dokáže účinne pomôcť so zvládaním emócií aj dieťaťu.

Deti sú veľmi citlivé na nekonzistentnosť v našich činoch a v tom, čo hovoríme.

Napríklad ak im povieme, že sa nemusia ničoho báť, a potom nás vidia v obchode nakupovať obrovské množstvo potravín, tak sa budú cítiť zneistene, aj keď o tom možno nebudú hovoriť.

Potrebujú sa cítiť v bezpečí, ale ak uvidia vo svojom okolí len ustarostené tváre, tak sa tak cítiť nebudú. Netreba ich strašiť, ale hovoriť o tom, prečo sú opatrenia, ktoré sa teraz robia, dôležité.

Ak teda deti učiť o prevencii a o ochranných opatreniach, ako pristupovať k mladším a ako k starším?

Päťročným deťom určite povieme niečo iné ako dvanásťročným. Ale stále sa držíme faktov.

Pri menších deťoch je vhodná napríklad forma komixu, ktorý im vysvetlí, čo to vírus vlastne je, čo spôsobuje, koho viac ohrozuje. Dajú sa nájsť na internete.

Ukazuje sa, že deti sú voči koronavírusu imúnnejšie a nákazu v porovnaní so staršími ľuďmi znášajú lepšie.

Keď sa teda budú pýtať, prečo nemôžu ísť k starým rodičom, vtedy sa dá k tomu dostať a vysvetliť, že babke a dedkovi môže ten vírus spôsobiť väčšie komplikácie, alebo ich ohroziť viac ako mladých a zdravých.

Takže treba aj apelovať na ich zodpovednosť voči iným?

Určite, keďže ide o celosvetový problém, tak sa s tým budú musieť vysporadúvať aj ony. Je dobré na tú zodpovednosť poukazovať.

Ako v deťoch vytvoriť pocit bezpečia, aby nepanikárili?

Súvisiaci článok Nehovorte, že ste v poriadku, keď nie ste. Skrývané emócie deti frustrujú Čítajte

Najmä filtrujme množstvo informácií, ktoré sa k nim dostáva, aby sa necítili zaplavené. Nemajme napríklad celý deň pustené správy, kde sa hovorí o koronavíruse takmer nonstop.

Je vhodné dať im aj jednoduché uistenia a povedať napríklad - Pozri, teraz je dôležité, aby sme ostali doma, pretože je to tu bezpečnejšie pre nás aj pre tvojich kamarátov.

Viem, že je to teraz náročné, ani ja nechcem ostať doma, ale je potrebné, aby sme sa správali zodpovedne a podľa odporúčaní.

Pocit bezpečia vytvára aj to, keď aktivity prebiehajú viac-menej rutinne. Nech teda pokračujú v tých, na ktoré sú zvyknuté, samozrejme v rámci zabezpečenia zdravia. Nech sa učia, robia si úlohy, chodia do prírody.

Čo robiť v prípade, že dieťa začne byť zo situácie úzkostné a veľmi sa o ňu zaujíma, stále chce vedieť viac?

Deti sú rôzne, niektoré reagujú flegmaticky, iné reagujú zvýšenou úzkosťou. A keď ide o deti so špeciálnymi potrebami, ako sú napríklad autisti, tie sa v určitých situáciách ponoria do problému natoľko, že o ničom inom nehovoria.

“
Deti vidia, čo sa okolo nich deje a ich úzkosť plynie z toho, že nie je všetko tak, ako vždy bolo.
„
Mária Balážová

Môže to byť pre ne veľmi stresujúce. Rodič by mal byť pripravený na to, že sa také niečo môže stať, ale zároveň vedieť vysvetliť, že skôr či neskôr sa veci vrátia do normálu.

Takisto treba dieťa ubezpečiť, že strach, ktorý prežíva, je normálna reakcia na nenormálnu situáciu.

Nestačí ich iba uisťovať, že neboj sa, všetko bude v poriadku. Deti vidia, čo sa okolo nich deje a ich úzkosť plynie z toho, že nie je všetko tak, ako vždy bolo. Dôležité je ich strach pomenovať a dať najavo, že je oprávnený, no dodať, že to spolu zvládnu.

Panika môže chytať aj samotných rodičov. Ako s tým pracovať?

Ak máme sami problém so zvládaním úzkosti, je dobré sa obrátiť na odborníkov, prípadne širšiu komunitu a pomoc vyhľadať.

Popieranie ani panika nám nepomôžu zvládať emocionálne vypäté situácie.

Samozrejme, nie je možné mať pod kontrolou všetko - je množstvo faktorov, ktoré neovplyvníme, ale zamerať sa na to, čo ovplyvniť môžeme, je veľmi dôležité, teda konkrétne preventívne kroky.

A odporúčam aj vyhnúť sa konštantnému sledovaniu správ, keďže vtedy je ľudský systém strachu neustále aktivovaný.

Dá sa na tejto situácii, keď sú niektorí rodičia zavretí doma s deťmi, nájsť aj niečo prospešné?

Myslím si, že to môže byť dobrá príležitosť na to, ako s deťmi otvárať aj morálne otázky a otázky o širšej zodpovednosti, nielen za seba.

A človek možno v takejto kríze niekedy objaví aj dôležité veci, ktorými sa "v bežnej prevádzke" nemá dôvod zaoberať. Takže je to príležitosť na zastavenie sa a hlbšie zamyslenie nad určitými vecami.

Ako s deťmi hovoriť:

poskytnite im vecné a základné fakty o koronavíruse (čo to je, ako sa prenáša, ako sa chrániť)
obmedzte čas detí strávený na internete a pred televízorom, kde sa na nich môžu stále valiť informácie o koronavíruse
keď sa s nimi rozprávate, nestrašte ich a nevzbudzujte väčšie obavy, než je potrebné, opierajte sa vždy o fakty
prispôsobte rozhovory veku - mladšiemu dieťaťu môžete informácie o vírusoch podať aj cez komixy alebo obrázky, so staršími deťmi hovorte viac na rovinu
vysvetlite im, prečo je dôležité, aby boli zodpovedné nielen voči sebe, ale aj voči ostatným (starším, chorým...)
naučte ich, ako si správne umývať ruky
dajte im najavo, že strach, obavy, úzkosti či hnev sú normálnou reakciou